Kým vo Francúzsku bol parlamentom predĺžený výnimočný stav o tri mesiace a v Bruseli je hrozba terorizmu na najvyššej úrovni, podľa premiéra Roberta Fica je naša krajina nateraz v bezpečí. Ale aj slovenská legislatíva pozná štyri rôzne stupne ohrozenia. V prípade hrozby alebo zrealizovania teroristických útokov na našom území by vláda spolu s prezidentom mohli siahnuť po výnimočnom stave. Ten sa uplatňuje aj v prípade rozsiahlych násilností. Vyhlásenie výnimočného stavu na maximálne 90 dní obmedzí niektoré ľudské slobody, aby zodpovedné orgány efektívnejšie zvládali zaistenie bezpečnosti. Médiá môžu podliehať cenzúre a úradom musí byť umožnený vstup do vysielania, aby mohli informovať verejnosť.
Výnimočný stav je však len druhým zo štyroch stupňov. Keby nám hrozil vojenský konflikt, prezident by na návrh vlády mohol vyhlásiť vojenský stav. Obmedzenie slobôd je ešte výraznejšie a v prípade nutnosti môže dôjsť aj k mobilizácii ľudí do armády. Tým najvyšším stupňom je vypovedanie vojny.
Situácia na Slovensku je zatiaľ aj podľa premiéra Roberta Fica pokojná. „Naďalej sme na stupni nízkeho ohrozenia,“ povedal Fico deň po útokoch v Paríži. Tie sa nás zatiaľ dotkli len okrajovo, a to pritvrdzovaním protiteroristických zákonov či zvýšenou prítomnosťou polície v okolí staníc a nákupných centier. Bratislavské krajské policajné riaditeľstvo zároveň vyzvalo občanov, aby ho bezdokladne informovali v prípade, že v okolí spozorujú podozrivé osoby alebo správanie. „Ak sa občania obrátia na políciu s odstupom, dochádza k sťaženiu podmienok na lokalizovanie podozrivých osôb,“ povedal hovorca krajského riaditeľsta Michal Szeiff.
Ale bezprostredné nebezpečenstvo nám v tejto chvíli nehrozí. Potvrdzujú to aj slová analytika Naďa:„Slovensko nie je primárnym terčom pre teroristické skupiny.“ Zároveň dodáva, že netreba podceňovať hrozbu operovania teroristických buniek alebo jednotlivcov v našom regióne. Podľa neho majú problém s radikalizáciou moslimov najmä v susednom Rakúsku.
Slovensko síce nemá reálnu skúsenosť s výnimočným stavom, ale koncom novembra 2011 schválila vláda Ivety Radičovej zavedenie núdzového stavu v 15 nemocniciach na Slovensku. K tomuto kroku ju dohnal štrajk lekárov, ktorí hromadne podávali výpovede.
Aké stupne ohrozenia pozná naša legislatíva:
Núdzový stav:
Kto vyhlasuje?
Vláda
Prečo?
– ohrozenie života, zdravia osôb, životného prostredia
– živelná pohroma, katastrofa, rozsiahla priemyselná, dopravná a iná havária
Aké sú niektoré z opatrení?
– obmedzí sa nedotknuteľnosť osoby evakuáciou na určené miesto
– zodpovedné orgány môžu ľudí prinútiť pracovať, aby zabezpečili dopravu, zásobovanie či odstraňovali škody
– vojaci, ozbrojené sily alebo zdravotníci budú mať právo zabrať pozemok alebo dom
– orgány môžu u vás ubytovať evakuované osoby a obmedziť vám právo na používanie auta na súkromné účely, podnikanie a jeho pohyb
– v určenom čase zakážu vychádzať von, obmedzia prístup na postihnuté miesto a obmedzí sa používanie auta
– môže sa zakázať pokojné zhromažďovanie alebo sa podmieni povolením
– zakáže sa právo na štrajk
– spravia sa opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze
– na návrh vlády môže prezident povolať vojakov aj záložníkov
Na ako dlho?
Najviac na 90 dní
Kde?
Na postihnutom mieste alebo na mieste v bezprostrednom ohrození
Výnimočný stav:
Kto vyhlasuje?
Prezident na návrh vlády
Prečo?
– hrozí alebo došlo k teroristickému útoku
– vypukli alebo môžu vypuknúť rozsiahle pouličné nepokoje spojené s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov,
– hrozia alebo došlo k hromadným násilnostiam, ktoré nedokážu zvládnuť orgány verejnej moci bežnými prostriedkami
Aké sú niektoré z opatrení?
– obmedzia sa vlastnícke práva na nehnuteľnosti, aby mohli orgány rozmiestniť vojakov, zdravotníkov či zátarasy a zábrany proti davu
– ozbrojené zbory vám môžu odobrať zbrane a strelivo
– vydávanie tlače sa podriadi povoľovaniu, obsah tlače a vysielanie rozhlasu a televízie môže podliehať cenzúre
– do vysielania môžu vstupovať zodpovedné orgány, aby zabezpečovali informovanosť verejnosti
– zakáže sa právo na štrajk, obmedzí sa právo na zhromažďovanie a voľný pohyb áut
– zodpovedné orgány vás môžu prinútiť k prácam na zabezpečenie zásobovania, dopravy alebo udržiavanie verejného poriadku prinútiť ostať doma alebo vás evakuovať
– na návrh vlády môže prezident povolať vojakov aj záložníkov
Na ako dlho?
Najviac na 60 dní, dodatočné predĺženie maximálne o 30 dní
Kde?
Na postihnutom mieste alebo na mieste v bezprostrednom ohrození
Vojnový stav:
Kto vyhlasuje?
Prezident na návrh vlády
Prečo?
– v prípade, že Slovensku bezprostredne hrozí vypovedanie vojny
– Slovensku bezprostredne hrozí napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny
Aké sú niektoré z opatrení?
– môžu byť obmedzené voľby do národnej rady, samospráv a voľby prezidenta v pravidelných volebných obdobiach
– niektoré podnikateľské činnosti a povolania môžu byť zakázané
– orgány môžu obmedziť vlastnícke práva na nehnuteľnosti na zabezpečenie napríklad výroby, dopravných, telekomunikačných a poštových služieb, ale aj na rozmiestnenie vojakov či zdravotníkov
– štát môže zhabať autá pre potreby armády alebo verejných služieb, obmedziť alebo zakázať používať autá, lietadlá, vrtuľníky a lode na súkromné účely prikázať a odovzdať zbrane a strelivo
– môžu sa obmedziť alebo zakázať používať telekomunikačné vysielacie zariadenia
– jedným z opatrení môže byť aj nariadenie zatemniť okná domov a používanie plynových masiek a protichemickej ochrany
– obmedzí sa listové tajomstvo a zavedie sa cenzúra písomností
– zodpovedné orgány môžu obyvateľom zakázať opúšťať obec
– právo na slobodné vyhľadávanie a rozširovanie informácií bude obmedzené
– vydávanie tlače bude podriadené povoleniu, tlač a vysielanie bude podriadené cenzúre
– prezident môže okrem profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe nariadiť aj mobilizáciu
Na ako dlho?
Vojnový stav trvá od dňa vyhlásenia do dňa jeho skončenia alebo do uplynutia lehoty, na ktorú bol vyhlásený
Kde?
Platí na celom území Slovenska
Vojna:
Kto vypovie?
Prezident na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky
Prečo?
– Slovensko napadla cudzia moc, ktorá jej vypovedala vojnu alebo nás napadla bez jej vypovedania
– na základe plnení záväzkov, ktoré nám vyplývajú z členstva v medzinárodných organizáciách
Aké sú niektoré z opatrení?
– občania môžu byť donútení presunúť sa do ochranných krytov alebo evakuovaní
– pracovná povinnosť
– orgány môžu obmedziť vlastnícke práva na nehnuteľnosti na zabezpečenie napríklad výroby, dopravných, telekomunikačných a poštových služieb, ale aj na rozmiestnenie vojakov či zdravotníkov
– štát môže zhabať autá pre potreby armády alebo verejných služieb, obmedziť alebo zakázať používať autá, lietadlá, vrtuľníky, lode a balóny na súkromné účely prikázať a odovzdať zbrane a strelivo
– orgány môžu obmedziť vlastnícke práva na nehnuteľnosti na zabezpečenie napríklad výroby, dopravných, telekomunikačných a poštových služieb, ale aj na rozmiestnenie vojakov či zdravotníkov
– v obydliach môžu byť bez súhlasu ubytovaní vojaci, príslušníci ozbrojených zborov alebo evakuované osoby
– ľudia sa nebudú môcť slobodne zhromažďovať
– zodpovedné orgány môžu nariadiť zákaz vychádzania
– vydávanie tlače bude podriadené povoľovaniu, zavedie sa cenzúra v médiách a možnosť vstupu do vysielania, aby mohli byť obyvatelia informovaní
– zakáže sa petičné právo a právo na štrajk
– obmedzí sa vyučovanie
– obmedzí sa slobodná voľba povolania a zakážu sa niektoré podnikateľské činnosti
– prezident môže okrem profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe nariadiť aj mobilizáciu
Kde?
Platí na celom území Slovenska
Na ako dlho?
Vojna trvá odo dňa vypovedania do dňa uzavretia mieru
Zdroj: Ústavný zákon o bezpečnosti štátu
Situácia vo Francúzsku:
– prezident Francois Hollande vyhlásil 13. novembra výnimočný stav na území celej republiky
– rozhodnutím parlamentu sa výnimočný stav predĺžil o tri mesiace a potrvá do 26. februára
– polícia môže vykonávať razie bez povolenia súdov
– odo dňa vyhlásenia výnimočného stavu zadržali viac ako 100 ľudí
– posilnila sa prítomnosť polície a ozbrojených zložiek na verejných priestranstvách, v školách, na univerzitách, staniciach a letiskách
– Francúzi zmobilizovali viac ako 100-tisíc bezpečnostných zložiek
– obnovili sa hraničné kontroly
– zákon bol na celoštátnej úrovni naposledy uplatnený v roku 1961
– francúzska lietadlová loď sa pripojí k boju proti Islamskému štátu
Situácia v Belgicku:
– po útokoch v Paríži vyhlásili belgické úrady 21. novembra v celej krajine druhý najvyšší stupeň hrozby terorizmu zo štyroch
– v Bruseli je stupeň ohrozenia vyhlásený na maximum
– počas 22 policajných razií zatkli ozbrojené zložky zatiaľ 16 osôb, nenašli sa žiadne zbrane ani výbušniny
– úrady vyzvali ľudí, aby sa miestam, kde sa sústredí veľký počet osôb, ako koncerty, športové udalosti, stanice a letiská, vyhli
– školy aj metro zostávajú zavreté
– razie prebiehali hlavne v bruselskej štvrti Molenbeek, kam sa mal vrátiť Salah Abdeslam, jeden z útočníkov z Paríža
Zdroj: BBC
Útoky neutíchajú, svetom otriasli ďalšie výbuchy
Útok na sudcov v Egypte
Islamský štát priznal zodpovednosť za bombový útok na hotel, v ktorom bývajú štyria volební sudcovia. Zomreli všetci traja útočníci, jeden ešte pred príchodom k hotelu, druhý sa odpálil v reštauračnej oblasti, tretí sa dostal až do izby, kde spustil paľbu. Okrem útočníkov zomreli aj štyria ďalší ľudia, vrátane jedného zo sudcov. Útok sa stal v Swiss Inn Hoteli na severe Sinajského polostrova. V pondelok v Egypte občania volili v druhom a záverečnom kole parlamentných volieb.
Výbuch bomby v Aténach
Silná bomba vybuchla včera v noci v centre Atén pred kanceláriami Gréckeho obchodného zväzu, neďaleko parlamentu a cyperskej ambasády. Výbuch spôsobil veľké materiálne škody, nespôsobil však žiadne zranenia. K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil, útočník však pred výbuchom zavolal do miestnych novín, ktoré upovedomili políciu. Tá stihla vyprázdniť okolie námestia Syntagma a zabrániť tak obetiam. Obdobie ekonomickej krízy je v krajine poznačené viacerými podobnými útokmi.
Cestujte opatrne, varuje USA
Zriedkavé varovanie zverejnili začiatkom týždňa úrady Spojených štátov. Svojich občanov varujú pred zvýšeným rizikom teroristických útokov a odvolávajú sa na to, že Al-Kajdá, Boko Haram a ďalšie teroristické skupiny naďalej plánujú útoky vo viacerých regiónoch. Úrady preto Američanom odporúčajú vyhýbať sa preplneným miestam najmä počas sviatočného obdobia. Odporučili opatrnosť aj počas využívania hromadnej dopravy a pohybu po verejných priestranstvách a zváženie ciest do zahraničia.
Výbušná vesta v Paríži
Parížske predmestie Montrouge v noci na utorok zažilo chaos. Niektoré ulice uzavrela polícia po tom, čo v odpadkovom koši objavila podozrivý objekt. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o samovražednú vestu, momentálne je stále na analýze. Podľa niektorých informácií obsahovala rovnaké výbušné chemikálie ako vesty, ktoré použili členovia ISIS, potvrdené to však nebolo a isté nie je ani to, či je nález prepojený s parížskymi útokmi. Otázka, ktorú sa vyšetrovatelia pýtajú je, či nemohol patriť útočníkovi Salahovi Abdeslamovi, ktorý je po 13. novembri stále na úteku.