Podľa šéfa strany Most-Híd sa strana nepotrebuje kamarátiť so Smerom. Keby bol vo vláde, štrajkujúcim učiteľom by ustúpil a v skrátenom legislatívnom konaní by im zvýšil nástupné platy. Okrem toho by vylúčil Grécko zo Schengenu do tej doby, kým si nezačne poriadne chrániť svoje hranice.

Ako sa môže stať, že vás obviňujú z toho, že by ste k nám chceli navoziť tisíce migrantov, a na druhej strane ste označovaný za kolaboranta Smeru?

Existuje taký vtip: máte čapicu, nemáte čapicu, aj tak dostanete. Mám na mysli facku. My sme nikdy nerobili politiku podľa toho, komu sa čo páči a komu nie, ale podľa toho, čo je správne. Preto máme aj na bilbordoch, že treba robiť to, čo je správne, nie iba to, čo je populárne. Myslím si, že pán premiér si prihrieva polievočku. Zneužíva túto tému.

Zároveň hovorí, že vy tie riziká popierate a že migračná kríza ich nemá.

To sme nikdy nehovorili. Tvrdíme, že migračná kríza je nebezpečenstvo, no jedným dychom hovoriť o teroristoch je zneužívanie témy. Vždy sa dá povedať, že medzi migrantmi sú aj osoby, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko, ale na to máme platené orgány, aby to odhalili. Po identifikácii ich vedia odhadnúť. Nikto z opozície a strany Most-Híd nehovorí, že tam nie sú vôbec žiadne riziká. Ale hovoriť len o bezpečnostných rizikách a strašiť občanov, to je neseriózne. Nemôžete generalizovať a hádzať všetkých do jedného vreca.

Musíme však povedať, že keby sme ich do toho vreca všetkých hodili a nepustili by sme sem jediného azylanta, tak nemáme bezpečnostný problém. To je prostý fakt. Iná rovina je tá morálna. Ale súhlasíte s tým, že keby sme hermeticky uzavreli hranice, tak nemáme problém?

Nemyslím si to. Lebo teroristické útoky boli aj predtým a neboli to len migranti a moslimovia. Za 23 rokov samostatnosti Slovenskej republiky tu bolo vyše 58-tisíc azylantov. Azyl dostalo 650 ľudí, fyzicky ich máme 180. Je toto bezpečnostné riziko? Nie.

Odporcovia prijímania azylantov by vám zrejme povedali, že je dobre, že to tak robíme a prijali sme len tých 650, lebo keby sme ich prijali napríklad 10-tisíc, tak by tu ešte viac ľudí žiadalo o azyl a mali by sme ich tu viac...

Azylový zákon sme prijali my v roku 2002. Súčasná vláda tam urobila nejaké kozmetické úpravy. Vedeli sme, že máme veľmi prísny azylový zákon, ale chvalabohu...

Takže vy ste s tým súčasným stavom spokojný?

Ja si myslím, že náš azylový zákon nás chráni. Netreba k tomu ešte vyzdvihovať rôznu verbálnu ochranu. Podľa posledného sčítania ľudu máme okolo dvetisíc moslimov. Ale povedať, že nedovolíme vytvoriť ucelenú moslimskú komunitu, to je aplikácia princípu kolektívnej viny. My tvrdíme, že máme dobrý azylový systém. Európska únia je pomalá. Neurobila to, čo mala. To znamená, že treba chrániť schengenské hranice a my k tomu máme prispieť. To znamená, že ak Gréci budú hovoriť o tom, že nepotrebujú pomoc Frontexu a naďalej budú púšťať ľudí, tak budeme chrániť hranicu s Gréckom.

U nás sa tá kríza prejavila hlavne zmenou ústavy a prijatím takzvaného bezpečnostného balíčka. Vy ste zahlasovali so Smerom za novelu ústavy, za čo ste si vyslúžili poriadnu dávku kritiky, pretože nadbiehate Smeru. Stálo vám to za to?

Viem, že nám to vyčítajú. Lebo opozícia aj niektoré médiá účelovo spojili novelu ústavy s protiteroristickým balíčkom. Pritom je to absolútne iná vec. V novele ústavy sme schválili len jednu vec a tie ostatné sme odtiaľ vyhodili.

Ale keby tá novela neprešla, tak by ten bezpečnostný balíček nemal zmysel.

Tie dve veci spolu vôbec nesúvisia. Ústava je o tom, že ak polícia zadrží človeka podozrivého zo spáchania teroristického činu, tak má namiesto dvoch dní štyri na skúmanie, či je to tak. Za toto hlasovalo – lebo to bol návrh Lucie Žitňanskej – 140 zo 141 poslancov. O tom istom sme hlasovali aj v záverečnom hlasovaní, akurát tam už vycúvali poslanci opozície. Protiteroristický balíček je o tom, ako obmedziť webové stránky, ako zaistiť človeka bezdôvodne, ako použiť iné strelivo a tak ďalej, práve preto sme za to nehlasovali.

Politicky ste na tom zrejme stratili. Koľko ľudí podľa vás vaše opatrenie postihne?

Predpovedal by niekto v Paríži také útoky pred piatimi rokmi? My sme na zozname, ktorý vydal Islamský štát. Ako zodpovedný politik musím vidieť trochu dopredu. Bolo by populárne to odmietnuť, ale bolo by to zodpovedné? My sa nepozeráme na to, či to dal Smer alebo opozícia. Keby sme sa takto pozerali, tak nepretržite môžeme kritizovať niektorých politikov opozície, ktorí nerobili nič iné, len hlasovali so Smerom.

Nebolo to o tom, že ste sa chceli prejaviť ako kamaráti Smeru?

My to ani nepotrebujeme.

Ešte stále chcete veriť tomu, že môže vzniknúť trojkoalícia na základoch KDH, Most-Híd a Sieť?

Áno, chcem. Tieto tri strany môžu byť základom budúcej vlády. Je potrebné, aby každý urobil maximum pre dosiahnutie čo najlepšieho volebného výsledku. My na tom pracujeme.

Na uliciach štrajkujú učitelia, veľa škôl je zavretých, poznáme ich podmienky. Keby ste boli premiérom, ustúpili by ste tejto forme nátlaku?

Určite by som ich prijal. Povedal by som im, že dobre, viem, že treba riešiť hlavne problémy mladých učiteľov. Mladý učiteľ nastúpi a má plat 615 eur v hrubom. Z toho dostane nejakých 500 eur. Z toho živiť rodinu a budovať zázemie sa nedá. Treba jednoznačne ustúpiť. Byť vládou, rokujem s nimi a naznačil by som im, že toto vieme riešiť dokonca ešte aj teraz. V roku 2010, dva alebo tri týždne pred voľbami, vláda zvolala mimoriadnu schôdzu a prijala protizákon o dvojitom občianstve. Teraz by sa to dalo riešiť tiež. Ak budúca vláda nebude rokovať s opozíciou a odborníkmi a nepredstaví dlhodobú víziu školstva, tak Slovensko na tom bude veľmi zle.

Odpoveď na tú ich konkrétnu požiadavku je teda nie?

Predpokladám, že vedia, že sa za dva roky nedá zvýšiť každému učiteľovi plat o 250 eur. Riešme skôr to, že ak má učiteľ odpracovaných 32 rokov, už nemôže rásť ani na plate, ani profesijne. Predovšetkým to treba riešiť ako celok a prijať dlhodobú koncepciu.

Nepomohlo by školstvu, keby sa prijal konsenzus naprieč politickým spektrom? Keby ste boli vo vláde, debatovali by ste aj s opozíciou?

Aj s opozíciou, aj s odborníkmi. To musí byť spoločné, aby sa nestalo, že niekto príde o päť rokov a povie, že to nie je dobré, zmeňme všetko. Každá dlhodobá koncepcia, ak má priniesť výsledky, potrebuje takúto dohodu.

Premiér opozícii odkazuje, že štrajk je spolitizovaný. Mne sa, naopak, zdá, že túto tému dostatočne nevyužívate. Je mesiac a pol pred voľbami, nie je čas ísť na barikády a priživiť sa na tom?

My sme písalilistštrajkovému výboru a dodnes sa neozvali. Pre nás je to signál, že nechcú, aby sa politické strany zapojili do prípravy alebo priamo do štrajku.

Sú aj iné metódy. Môžete napríklad zvolať mimoriadnu schôdzu.

S KDH sme zvolali mimoriadny školský výbor, ktorý bude v utorok 2. februára. Tam sme žiadali, aby boli zavolaní predstavitelia štrajkového výboru a tam by sa o tom dalo rokovať. A keď nepochodíme na výbore, tak môžeme uvažovať ako ďalej.

Uvažujete aj o mimoriadnej schôdzi?

Momentálne nie, veď ešte nebol ani výbor.

Ale na mimoriadnej schôdzi je viac kamier.

To je to, čo nikdy nebudem robiť. Nerobím politiku pre kamery. Ak som presvedčený, že je niečo dobré, tak v tom momente to budem robiť. Aj vtedy, keď sa to niektorým médiám nebude páčiť. Ak budeme vidieť, že na výbore je možnosť, že vládni poslanci budú niečo počúvať, tak to má význam. Lebo v skrátenom legislatívnom konaní viete schváliť zákon za jeden-dva dni.

Je podľa vás rozumné šiť horúcou ihlou systémové zásahy?

Systémové určite nie. Ak by som niečo robil, tak treba riešiť nástupný plat učiteľov. To sa dá. Ale na systémové zmeny potrebujete rokovať, dlho rozmýšľať, aby ste náhodou tou horúcou ihlou nezošili niečo iné.

Premiér rád opakuje, že za Radičovej vlády ste učiteľom nepridali nič a ja som z radov opozície ani nepočul výhrady voči tomu, pričom je to lož. Prečo ste sa neozvali?

Vláda Radičovej bola veľmi krátko. V prvom roku sme to ani nemohli riešiť, lebo sme museli ušetriť 1,6 miliardy eur.

Kvôli tomu osempercentnému deficitu?

Áno, to sme zdedili. Pánovi Ficovi sa ľahko rozdáva, keď nám nechal osempercentný deficit.

Takže v tom roku ste nepridali kvôli Ficovi alebo kvôli jeho vláde?

Kvôli jeho vláde. Ale druhý rok sme prijali zákon, za ktorý hlasovali aj oni a na základe tohto zákona išli platy hore o 5,7 percenta.

Išlo to od apríla, takže prakticky už za druhej vlády Roberta Fica. Myslíte, že to interpretuje, ako by to spravil on?

On to tak interpretuje, ale zákon bol schválený za vlády Ivety Radičovej. Aj s pomocou poslancov Smeru. Ale stále hovorím, že hádať sa o tom, čo bolo v minulosti nie je užitočné. Hovorme o tom, čo bude v budúcnosti, ako postaviť školstvo, na ktorom Slovensko získa.

Nemyslíte, že by sme si ušetrili veľa problémov, keby sme na nejaký čas zrušili Schengen?

Tí, ktorí chodia denno-denne za prácou, by to nekvitovali. Zoberte si takého človeka, ktorý dochádza za prácou napríklad do Rakúska. Teraz na to potrebuje zhruba hodinu, kým sa tam dostane. A zrazu musí na hranici stáť niekedy aj tridsať minút, inokedy hodinu. To znamená, že denne stráca niekoľko hodín.

V posledných mesiacoch pred zavedením Schengenu človek na hranici ukázal preukaz a išiel preč.

V poriadku, ale ja som bol minulý rok na jeseň v južnom Tirolsku a išiel som cez Nemecko. A keď som šiel naspäť, tak bola na hranici trojkilometrová rada. Mali tam nejaký skener, pomaličky kontrolovali osobné autá. Toto je tá kontrola, ktorá môže vadiť. Keď sa zavedie, budete musieť zastaviť na hranici a ukázať pas, to znamená, že budú rady. Ale to nie je až taký problém. Ten bude vtedy, keď ľudia, ktorí si zvykli na systém, že nemusia zastaviť, budú zrazu hovoriť, že strácame, lebo politici nevyriešili ochranu schengenských hraníc, tak možno začnú tlačiť na politikov, a to už je o zmene celého systému. Nesúhlasím s tým, aby sa na chvíľku zavreli hranice, lebo nevieme riešiť Schengen. Vieme.

Chceli by ste, aby bolo Grécko vylúčené zo Schengenu?

Do tej doby, kým Grécko nebude chrániť vlastné hranice. Nie je normálne, že máme nekontrolovateľné množstvo migrantov. To je najväčší problém aj Nemecka. Teraz počúvame, že migranti prichádzajú aj z ďalších afrických krajín. Nemecko nebude mať inú možnosť, tak zavrie svoje hranice. Zavrie ich aj Rakúsko. Akým spôsobom budú vracať tých, ktorí nemajú možnosť dostať azyl? Vrátia ich do Maďarska? My zas budeme musieť chrániť hranice s Maďarskom. Treba domyslieť, čo môže znamenať tento dominový efekt.

K čomu sa teda prikláňate?

Jednoznačne chrániť hranice Schengenu. Keď štát nechce prijať pomoc, v tom momente musíme chrániť hranice s tým štátom. Potom je dôležité, aby azyl mohol dostať len ten, kto je naozaj utečenec a podľa našich zákonov a zákonov Európskej únie má na to právo.

Často hovoríte, že Európska únia je pomalá a nestíha problém riešiť. Nepomohlo by posilnenie kompetencie únie?

Práve pri tomto probléme netreba meniť zákony. Tie sú jednoznačné. Či sú to dublinské kritériá na migrantov alebo Schengen. To je povinnosť každého štátu. Teraz si zoberte, že Slovensko by sa rozhodlo, že sem môže prísť hocikto z Ukrajiny. Asi by sme dostali silnú kontrolu. To je naša povinnosť. Preto dostávame aj rôznu finančnú pomoc z eurofondov, aby sme to vedeli zabezpečiť. Tak ako ju dostávajú aj Gréci.