Daniela Švecová sa stala kandidátkou na predsedníčku Najvyššieho súdu SR. V tajnej voľbe dnes získala 11 hlasov členov Súdnej rady SR.
V provom kole voľby sa pritom sudcom voľba nepodarila. Deväť, teda najviac hlasov vtedy získala kandidátka Daniela Švecová, šesť získal Daniel Hudák a jeden hlas Ivan Rumana. Keďže žiadny z nich nedosiahol nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov Súdnej rady (desať - pozn. TASR), nikto z nich nebol zvolený. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia Švecová a Hudák.
O hlasy členov Súdnej rady sa dnes uchádzali traja kandidáti. Sudca Ivan Rumana sa za kandidáta navrhol sám. Danielu Švecovú navrhla Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave. Daniel Hudák sa na voľbe zúčastnil ako kandidát sudcov NS SR. Hudák je bývalým štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti, kde pôsobil v čase, keď rezort viedol Štefan Harabin.
Dnešná voľba predsedu NS SR sa uskutočňuje po tom, ako v predchádzajúcej voľbe 19. mája v Sobranciach neuspel bývalý predseda Štefan Harabin ani predsedníčka občianskoprávneho kolégia NS SR Jana Bajánková. Žiaden z nich nezískal ani v opakovanej voľbe potrebný počet hlasov. V tomto termíne neúspešne kandidovala aj predsedníčka správneho kolégia NS SR Zuzana Ďurišová. Bajánkovú dnes zvolili sa predsedníčku Súdnej rady.
Kto je Daniela Švecová
Len kompromis. Takýto prívlastok by mohla dostať druhá kandidátka na šéfa Najvyššieho súdu – Daniela Švecová. Kandidátka, ktorú navrhuje Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave a 17 sudcov Najvyššieho súdu, má totiž ako jediná podporu aspoň jedného sudcovského združenia. Konkrétne Za otvorenú justíciu. A aj to ju považuje len za kompromisné riešenie. Ak chceme dostať odpoveď, prečo je to tak, treba sa pozrieť trocha do minulosti. Jej kariéra má totiž svetlé aj tmavšie stránky. V roku 2009 ako členka Súdnej rady najprv prispela k zvoleniu Harabina za šéfa Najvyššieho súdu. A následne bola ako podpredsedníčka súdu často označovaná za jednu z jeho blízkych spolupracovníčok. Figurovala aj v zozname sudcov, ktorým dal Harabin v tom roku tisícové odmeny. Jej meno sa objavilo tiež v kauze diskriminačných žalôb, ktorými sa sudcovia snažili vysúdiť od štátu odškodné. Vzor na podávanie žalôb, ktorý sa dostal na verejnosť, bol pomenovaný podľa vtedajšej podpredsedníčky súdu „VšeobecneŠvecová“. Zlom nastal po roku 2010, keď za spájanie s Harabinom podala žalobu voči médiám. V nej uviedla, že ho považuje za zápornú osobu. Odvtedy voči nemu vystupovala opakovane skôr negatívne a pred májovou voľbou dokonca podala protest proti jeho opätovnému nominovaniu. „Stále však nevedno, čo od nej čakať,“ povedal pre HN jeden zo sudcov Najvyššieho súdu, ktorý si neželá byť menovaný. Pravdou je, že Švecová má z odbornej stránky dobrú povesť. Pôvodne začínala na Okresnom súde v Trnave, no už vyše dvadsať rokov pôsobí na Najvyššom súde.