Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák nechce, aby Slovensko bolo palicou, ktorou bude niekto Vladimíra Putina biť po hlave a zároveň bude jediné, ktoré bude za to platiť. Ako povedal Lajčák dnes členom zahraničného a európskeho parlamentného výboru, v EÚ by sa sankcie proti Rusku mali znášať spoločne. „Slovensko patrí k najviac zraniteľným krajinám, pretože sme energeticky závislí na Rusku. Inak na sankcie reaguje Írsko alebo Slovensko, Maďarsko a Rakúsko,“ povedal. Sankcie EÚ však podľa Lajčáka prispeli k prerušeniu bojov a mierovým rokovaniam. „Chceme, aby EÚ bola v zahraničnej politike solidárna a férová a teda, aby každý znášal dôsledky sankcií,“ konštatoval.
Situácia na Ukrajine je podľa Lajčáka veľmi zložitá. SR podporuje diplomatické riešenie krízy. Od parlamentných volieb očakáva stabilizáciu situácie na Ukrajine. „SR je priateľom Ukrajiny. Ukrajinskí predstavitelia to tak vnímajú. V našom záujme je, aby Ukrajina bola stabilnou a prosperujúcou krajinou. Ukrajine musíme pomôcť, lebo je a bude náš sused,“ vyhlásil Lajčák s tým, že SR pomohla výrazne Ukrajine reverzným tokom plynu. „Urobili sme to na vlastné náklady. Tým sme výrazne zvýšili energetickú bezpečnosť Ukrajiny,“ povedal. Zároveň pripomenul, že SR poslalo Ukrajine tri zásielky humanitárnej pomoci.
Podľa Lajčáka si treba všímať nie slová, ale konanie niektorých krajín. „Niektoré krajiny kritizujú Rusko, ale na druhej strane s ním uzatvárajú kontrakty. SR je priateľ Ukrajiny aj Ruska a preto je pre nás konflikt veľmi citlivý,“ zdôraznil. SR trvá na rešpektovaní a dodržiavaní medzinárodného práva a územnej celistvosti, aj preto sme kroky Ruska odsúdili a podporili sankcie EÚ. „Všetci si uvedomujú, že nájsť riešenie konfliktu bez Ruska nie je možné. Je dôležité, aby sankcie boli vnímané ako nástroj pre nájdenie mierového riešenia konfliktu a nie ako cieľ. SR podporuje mierové riešenie konfliktu,“ zopakoval Lajčák.
Podľa ministra by bolo veľkou chybou, aby sme sa pozreli na konflikt tak, že kto je s Putinom a kto s Porošenkom, teda diletantsky. „Chcem, aby ukrajinský občan vedel, že slovenský národ sa mu neotočil chrbtom. Na situáciu by sme mali pozerať z hľadiska štátnych záujmov a princípov,“ dodal.
Na Ukrajine prebieha podľa exministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu hlboká civilizačná zmena. To, čo sa deje na Ukrajine, vyplýva podľa neho z toho, že Ukrajinci sa rozhodli, že chcú patriť na západ. „Reakcia Ruska je reakciou na toto rozhodnutie Ukrajincov. Nejde o spiknutie CIA proti Rusku, ale rozhodnutie občanov na Majdane, zvolenie demokratického prezidenta a ratifikácia asociačnej dohody s EÚ. Rusko sa prirodzene snaží udržať postavenie globálnej mocnosti, preto jeho reakcia bola na rozhodnutie Ukrajiny taká,“ upozornil Dzurinda.
Západ podľa Dzurindu nenútil Ukrajinu vstúpiť do EÚ alebo NATO. Naopak západ hovorí, že bude rešpektovať voľbu Ukrajiny. „Rusko sa aktívne snažilo získať Ukrajinu na vstup do euroázijskej colnej únie. Západ by akceptoval by aj takúto voľbu Ukrajiny,“ povedal. Podľa neho západ by nerešpektoval len, ak by Ukrajina chcela byť členom jednej aj druhej únie. Podľa Dzurindu nejde len o Ukrajinu, ale výzvu západu a o test, kam až môže Rusko zájsť. Zásah má byť podľa neho odkazom aj dovnútra Ruska. „Moskva nechce svoj Majdan,“ vyhlásil.
Západ môže rezignovať na podporu demokratizácie vo svete a Ukrajiny a ustupovať autoritárskym režimom. Druhou možnosťou je podľa Dzurindu politický zápas s Ruskom. „Občanov musíme presvedčiť, že západ nie je hrozbou Ruska,“ uviedol. Dzurinda zároveň kritizoval výroky slovenského premiéra Roberta Fica o sankciách EÚ proti Rusku. „Je vysoko nemorálne, ak Fico v Bruseli odsúhlasí sankcie a na druhý deň ich v Bratislave podrobí ostrej kritike. To spôsobuje prekrúcanie pravdy, nárast antiamerikanizmu, odpor proti Európskej únii, spôsobuje stratu dobrej povesti Slovenska v zahraničí,“ povedal s tým, že za cynické považuje výroky Fica, že Ukrajina sa rozpadá a je v rozklade. Predseda eurovýboru Ľuboš Blaha na to poznamenal, že premiér môže povedať svoj názor, pretože nie je pudlík.
O spoločné rokovanie Zahraničného výboru NR SR a výboru pre európske záležitosti požiadal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. Poslanci dnes diskusiu neukončili. Budú v nej pokračovať vo štvrtok o 12:30.