Jednotlivec starajúci sa o päť detí, ktorý pracuje za minimálnu mzdu, má nižší príjem ako sociálne dávky a dvojici s jedným až piatimi deťmi sa neoplatí pracovať za minimálnu mzdu. Na tomto príklade ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) dokumentuje fakt, že náš súčasný sociálny systém je demotivačný a trestajúci. Navyše sa dá zneužívať, pretože sociálne dávky sú neadresné a ťažko kontrolovateľné. Výdavky na ne pritom z roka na rok stúpajú. Kým v roku 1999, napríklad, štát ich prostredníctvom vyplatil občanom 9,5 mld. Sk, vlani to už bolo 11,4 mld. Sk. Preto chce MPSVR zaviesť jednotný prídavok na dieťa vo výške 500 Sk a daňový bonus 400 Sk, ak aspoň jeden z rodičov pracuje. Ak jeho príjem nedosiahne zdaniteľnú výšku, mal by tento bonus podľa návrhu ministerstva vyplatiť rodičom štát. Dôležitú zmenu prístupu navrhuje ministerstvo prostredníctvom zákonov o riešení hmotnej núdze aj pri posudzovaní nárokov na dávky sociálnej pomoci a príspevku na bývanie. V prípade schválenia zákona by úrady pri posudzovaní situácie občana žiadajúceho o dávky nemali skúmať mieru jeho zavinenia, ktorou sa dostal do sociálnej siete, ale fakt, že potrebuje pomoc. Najmä by ich však mala zaujímať jeho snaha pomôcť si aj vlastnými silami, napríklad rekvalifikáciou, vzdelávaním či ponukou svojich služieb obci. V takom prípade by mal dostať aktivizačný príplatok, ktorý by v prípade, že sa zamestná, mohol istý čas dostávať súbežne so mzdou. Časť podpory v nezamestnanosti by sa podľa návrhu zákona mala vyplatiť aj človeku, ktorý si nájde prácu ešte pred uplynutím polročnej lehoty, počas ktorej má na ňu nárok. Ani príspevok na bývanie sa v prípade schválenia zákona nebude priznávať trochu nelogicky a trestajúco -- len ak žiadateľ oň nemá nijaké dlhy na nájomnom. Dostane ho, keď naň bude odkázaný, no jeho poberanie bude podmienené splácaním dlhu na nájomnom.