„Preč s Trianonom! Nenávidíme ťa, Slovensko!“ Aj takéto heslá vykrikovali maďarskí radikáli z hnutia Jobbik, ktorí cez víkend pochodovali ulicami Budapešti k slovenskému veľvyslanectvu a požadovali navrátenie slovenských regiónov k Maďarsku. Akcia, ktorá bola namierená i proti Srbsku či Rumunsku, sa konala pri príležitosti minulotýždňového 95. výročia Trianonskej zmluvy. Tá rozhodla o pričlenení našich dnešných južných území k Slovensku.
Kontroverzné heslá
Kontroverzné heslá skandovala tisícka radikálov z Mládežníckeho hnutia 64 stolíc a ultrapravicovej strany Jobbik. Práve tá je momentálne druhým najsilnejším subjektom v maďarskom parlamente, hneď za suverénne vedúcim Fideszom premiéra Viktora Orbána. Jeho popularita neustále rastie a pohybuje sa tesne pod 20 percentami.
Reakcia Slovenska je zatiaľ mierna. „Podujatie svojím priebehom a agendou v porovnaní s minulosťou neprinieslo nič nové. Zloženie účastníkov bolo podobné – radikáli, ktorí sa hlásia k okrajovým extrémistickým zoskupeniam,“ hovorí Peter Stano, hovorca slovenského rezortu diplomacie.
Trauma pre radikálov
Trianon je stále trauma možno pre pár tisíc radikálov v Maďarsku. Ako tvrdí Bulcsu Hunyadi, analytik inštitútu Political Capital z Budapešti, je to symbol útočiaci skôr na city ako na znalosti ľudí. A politici ho podľa neho využívajú na získavanie voličov.
Naopak, na Slovensku ho už veľa Maďarov nerieši. Je to totiž dávna minulosť. „Ľudia si viac pamätajú presídľovanie obyvateľov do Maďarska a Čiech po druhej svetovej vojne než Trianon. Vtedy sa rozdelili rodiny a mnohí skončili za hranicami v Rajke,“ hovorí Ervín Sármany, prednosta mestského úradu v Šamoríne. Nárast maďarského nacionalizmu nie je dnes žiadny prekvapením. Keď sa prejdete po budapeštianských kníhkupectvách, nájdete tam plno mapiek veľkého Uhorska, ktoré obsahuje aj územie Slovenska. V obchodoch so suvenírmi nechýbajú aj tričká s tou istou mapou. Nostalgia za minulosťou, starou skoro sto rokov je u našich susedou stále veľká.
Trauma z rozpadu
Prečo sa aj dnes pozerajú Maďari na Trianon ako traumu?„V 19. storočí sa v rámci maďarského národného hnutia presadila koncepcia štátneho národa. Podľa nej všetci obyvatelia Uhorska tvoria jeden národ, ktorého jazyk a kultúra by mali byť maďarské,“ vysvetľuje László Vörös z Historického ústave SAV, spoluautor knihy Rozpad Uhorska a trianonská mierová zmluva.
Po roku 1918 bola táto koncepcia štátneho národa nahradená etnickou definíciou maďarského národa. „To už však bolo v situácii, keď sa 31 percent etnických Maďarov ocitlo za hranicami Maďarska,“ dodáva historik.
Boj medzi Jobbikom a Fideszom
Súčasnú radikálizáciu spoločnosti v Maďarsku Vörös vidí skôr ako boj dvoch populistických strán Fideszu a Jobbiku o voliča, pričom trianonská téma je vďačná. „Rétorika historickej krivdy, zmeny hraníc či obnovy Veľkého Maďarska má politický mobilizačný vplyv len na zlomok obyvateľstva. Pre bežných Maďarov je väčšou témou ekonomická situácia a vnútropolitická situácia v krajine,“ vysvetľuje Vörös.