Prečo ste sa rozhodli odísť z SDKÚ?
Vstupoval som do SDKÚ ako do strany, ktorá mala ambíciu aj silu meniť Slovensko k lepšiemu a chcel som k tomu prispieť. Od volieb 2012 vnímam, že strana sa mení na stranu ktorá je ešte tak schopná zvoliť svojho predsedu za župana a ovládať jeden kraj alebo možno hlavné mesto, ale ktorá stratila autoritu v kľúčových témach. Koalícia ani verejnosť nerešpektuje našich hlavných politikov v sociálnej alebo iných témach. Strana samotná je veľmi rozdelená a nemá vlastný smer.

Prečo práve teraz?
Čakal som na župné voľby pretože som nechcel stranu poškodiť a dúfal som že predseda, najmä ak vyhrá, bude mať silu urobiť zásadnejšiu vnútornú zmenu. Voľby dopadli veľkou fackou pre SDKÚ. Obhájili sme síce Bratislavu, ale strana za Modrou de facto prestala existovať. Niekoľkotýždňové rozhovory s predsdom Frešom neviedli k tomu, že by z toho strana vyvodila nejaké vážne závery. Za týchto okolností som mal dve cesty. Buď by som ostal ako politik pasívny, čo sa nezhoduje s mojím poslaneckým sľubom ani s povahou alebo by dochádzalo k permanentným konfliktom vnútri strany, pretože by som musel kritizovať to, čo vnímam a to by nesvedčilo strane ani Slovensku. Preto som sa aj po dohode s Luciou Žitňanskou rozhodol, že ukončíme členstvo v SDKÚ, pretože nevidíme iné riešenie tejto situácie. Je to dlhodobá vec, ktorá dozrela teraz.

Ponúka sa paralela s Danielom Lipšicom, ktorý sa dlhodobo snažil presadiť nový smer v KDH až napokon deklaroval, že nie je možné a rozhodol sa to skúsiť s vlastnou stranou. Uvažujete nad rovnakou perspektívou?
Priznám sa, že som do stredy som riešil svoju budúcnosť v SDKÚ a nemal som čas riešiť alternatívy.