Väčšina demonštrantov, ktorých polícia v sobotu (20.6.) zadržala na Bratislavskom hrade, pochádza z Českej republiky. V dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Polícia musela zasahovať proti skupine približne 300 demonštrantov, ktorí na nádvorí Bratislavského hradu narušili priebeh cyklistických pretekov a napadli návštevníkov podujatia.

"Z tých zadržaných najväčší počet v tej časti hore pri hrade bolo z Českej republiky," uviedol šéf rezortu vnútra. Polícia v sobotu zadržala celkovo 140 demonštrantov. Z nich takmer 60 pochádza podľa ministra z Česka, zvyšok sú Slováci. Ako dodal, tretinu predvedených zadržala polícia po preventívnych kontrolách, ktoré prebiehali vo vlakoch či autách. Policajti pri nich našli u demonštrantov palice či tyče. "Keby ešte tí dorazili do mesta, bolo by to ešte dramatickejšie," dodal Kaliňák.

My môžeme na to reagovať a reagovali sme okamžite," dodal Kaliňák a vyzdvihol aj preventívne opatrenia. Ako dodal, mnohých ľudí smerujúcich na protest zadržali ešte pred zhromaždením, lebo u nich našli chladné zbrane či imitácie výbušnín.
Snímka: HN/ Pavol Funtál

Vyzdvihol aj okamžitý zákrok policajtov voči extrémistom, ktorí napadli ľudí na cyklistických pretekoch pri Bratislavskom hrade.Skôr sa podľa neho konať nedalo, keďže polícia nemôže zakročiť voči extrémistom, ak sa iba voľne prechádzajú. "Keď sa niekto rozhodne, že poruší zákon, tak ho poruší.

Postoj nášho premiéra Róberta Fica na sociálnej sieti Facebook:

Dobrý večer. Nemám rád, keď niekto vykopáva otvorené dvere. A to doslova, ako to dnes bolo v Bratislave na uliciach. Postoj vlády je jasný. Nesúhlasíme s povinnými kvótami pre Slovensko a pre tento postoj získavame aj podporu iných krajín, viď V 4. Dobrovoľnými príspevkami urobíme viac a najmä sa musíme sústrediť na územia, kde problém s migrantami vzniká.

Postojmi poslancov Európskeho parlamentu by som sa nenechal vyrušovať. Nebudú mať žiadny vplyv na naše pevné odhodlanie kvóty odmietnuť. A v Bruseli takmer všetci žijú mimo reality.

Postoj Richarda Sulíka zo strany SaS:

„Včerajšia demonštrácia extrémistov v Bratislave upozornila na najväčšiu bezpečnostnú hrozbu, ktorej Slovensko čelí. Je ňou neoľudácka koalícia smerujúca do parlamentných volieb. Extrémizmus nič nevyrieši, je to slepá ulička," povedal poslanec SaS Martin Poliačik, ktorý sa zúčastnil na blokáde pochodu. Strana SaS má jasnú predstavu, akým spôsobom majú vlády a európske inštitúcie pristupovať k vlne emigrantov, ktorá dnes zaplavuje prihraničné oblasti Európskej únie. Podľa nášho názoru riešenie pozostáva z kombinácie diplomatických, represívnych, ale aj solidárnych aktov, ktoré majú oporu v medzinárodných i európskych normách a zodpovedajú aj humanistickej tradícii Európy. Hurá riešenia, aké predvádzajú extrémisti, situáciu len zhoršujú, lebo vyvolávajú vo verejnosti strach a paniku. „Rozhodne odmietame prisťahovalecké kvóty, sme proti tomu, aby ilegálne prekročenie hraníc Európskej únie bolo odmenené akýmsi automatickým azylom, ale riešenie tohto problému musí byť také, aby sme sa za neho nemuseli hanbiť my a v budúcnosti ani generácie, ktoré prídu po nás,“ povedal predseda SaS Richard Sulík. 

Čítajte viac o sobotňajšom proteste proti islamizácii spolu s videom, ako to celé prebiehalo tu:

Bratislava sa stala terčom výtržností. Policajti zatkli vyše sto extrémistov

Minister vnútra sa vyjadril aj k navrhovanej politike kvót pre migrantov. Kvóty by podľa neho znamenali signál, že Európa prijíma všetkých a boli by teda pomyselným uzavretím zmluvy s prevádzačmi, ktorí od migrantov berú peniaze a vystavujú ich riziku. Kaliňák zároveň zdôraznil, že nemôžeme riešiť dôsledky krízy, ale musíme riešiť príčiny, ktoré spôsobujú migračné vlny.

Chyba z minulosti

Európske krajiny pritom podľa ministra urobili v minulosti veľa chýb, najmä keď niektoré štáty zmenili administratívnym rozhodnutím nelegálnych migrantov na legálnych migrantov. "V tej chvíli sa začali voľne pohybovať po Európe a najmä došli do krajín, ktoré sú dnes najväčšími zástancami kvót," dodal Kaliňák, podľa ktorého je dôležité dôsledne napĺňať návratovú politiku. Krajiny by sa podľa nej mali zaručiť, aby ľudia, ktorým nebol udelený azyl, išli naspäť do krajiny odchodu.

Slovensko podľa Kaliňáka udeľuje azyl veľmi tvrdo podľa pravidiel EÚ a počet schválených žiadostí o azyl je 5 až 7 percent. Ako minister dodal, dôsledne preverujeme každého človeka, ktorý o azyl žiada. Kaliňák sa zároveň ohliadol aj do minulosti a pripomenul, že niektoré krajiny počas čečenskej krízy udelili politický azyl všetkým utečencom z Čečenska. "Dnes počítajú, koľko z nich, a sú to stovky, sú zahraniční bojovníci v Islamskom štáte," hovorí Kaliňák s tým, že azylový proces v tomto prípade asi neurobili úplne ideálne.

Čísla migrantov nie sú výnimočné

Kaliňák si myslí, že súčasné čísla utečencov nie sú výrazne výnimočné. Na Slovensko podľa neho v rokoch 2003 až 2007 prišlo približne 40 000 migrantov a dokázali sme to zvládnuť bez toho, aby nám niekto výrazne pomáhal. Minister vnútra zároveň v súvislosti so súčasnou situáciou okolo migrantov dodáva, že sa nedá neustále argumentovať, že niekto uteká pred vojnou či konfliktom.

Treba sa podľa neho zamyslieť, ako konflikt vznikol a keď stabilizujeme krajinu, nie je dôvod, aby ľudia utekali. V súvislosti s prijímaním utečencov hovorí, že táto solidarita je povrchná a pokrytecká. "Utiecť do Európy majú šancu totiž iba tí, ktorí na to majú peniaze. Prevádzačom totiž zaplatia 3 000 až 5 000 eur. Čo však tí ostatní, ktorí na to peniaze nemajú? Tí už nás netrápia? Komu teda chceme poskytovať tú solidaritu? Ak už chceme mať súcit s ľuďmi, ktorí tam žijú, musíme sa viac angažovať priamo v krajinách," hovorí Kaliňák.

Dušan Zupka z Úradu OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci dnes v relácii V politike rovnako povedal, že problém s utečencami treba riešiť v krajinách, kde vzniká. Ako dodal, veľa sa hovorí o dôsledkoch a málo o príčinách. Hlavné príčiny vojnových konfliktov podľa neho začali rásť po konci studenej vojny. "Za 90. roky bolo na svete 118 vojnových konfliktov v 80 krajinách a zahynulo šesť miliónov ľudí," tvrdí Zupka s tým, že príčiny konfliktov sú rôzne - ekonomická situácia, represívne politické systémy či nárast počtu obyvateľov, ktorí žijú na území s obmedzenými zdrojmi.

Podľa Zupku sa musíme zaoberať príčinami, a tým, ako sa dá pomôcť krajinám ekonomicky. Hlavnú zodpovednosť majú pritom podľa neho krajiny, ktoré prevádzkovali bývalé koloniálne režimy a mnohé africké a ázijské krajiny vydrancovali. Vzhľadom na pretrvajúcu ekonomickú krízu však podľa neho momentálne nie sú zdroje, aby sa týmto krajinám pomohlo. "Na všetko chýbajú peniaze," tvrdí Zupka.