Prezident SR Ivan Gašparovič, minister obrany Martin Glváč a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl (GŠ OS) SR Peter Vojtek sa dnes v rímskokatolíckom kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline rozlúčili pohrebom s plnými vojenskými poctami s Patrikom Fraštiom, ktorý zahynul pri bombovom útoku na vojenský konvoj v Afganistane.
"Je to tragédia. Žiaľ, takýmto momentom sa možno ešte dlho nevyhneme. Ale som presvedčený, že s rodinou dnes smúti celé Slovensko. Som presvedčený, že každý si uvedomuje, aké je to hrozné stratiť život, keď doma je pokoj a my musíme ísť tam, kde chceme, aby pokoj bol. A nevrátia sa domov. Je to strašné. Aj týmto chcem vysloviť svoju veľkú ľútosť a žiaľ," povedal prezident SR.
Náčelník GŠ OS SR počas poslednej rozlúčky prečítal rozkaz ministra obrany o povýšení P. Fraštiu in memoriam do hodnosti rotmajster. "Veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, ktorými by som vyjadril to, čo sa stalo a tak veľmi nás zasiahlo. Všetci dobre vieme, aké náročné je byť na misii v zahraničí, kde naši vojaci plnia svoje úlohy. Určite zvlášť nebezpečnou je práve operácia v Afganistane, kde nebezpečné situácie zažívajú niekoľkokrát za deň, pretože riziko a nebezpečenstvo číhajú na každom kroku. Nedá sa to potlačiť celkom, ale iba eliminovať. Ako však vidíte, terorizmus a vojna sú silní protihráči. Dovoľte mi preto, vyjadriť vám všetkým čo najhlbšiu úprimnú sústrasť," uviedol v príhovore minister obrany.
Podľa jedného z príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline Patrik výborne zapadol do kolektívu a bol skvelý vojenský odborník s výbornou a nekonfliktnou povahou. "Sadli sme si aj ako priatelia. Toto priateľstvo sa pri plnení náročných úloh pluku doma a v zahraničných operáciách iba upevňovalo. Spolu nás nasadili do Iraku a od septembra 2011 sme ako členovia 1. rotácie Skupiny pre špeciálne operácie pôsobili v Afganistane. Mal si dobrodružnú povahu a vždy Ťa to ťahalo von. V polovici novembra si šiel plniť úlohy opäť do Afganistanu. Bola to tvoja posledná vojenská, ale najmä ľudská misia. Česť tvojej pamiatke!" povedal na poslednej rozlúčke.
Svätú omšu za zosnulého celebroval ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR František Rábek. Po smútočných obradoch rakvu, zahalenú štátnou vlajkou SR, vyniesli pred kostol, kde zaznela štátna hymna a na počesť rotmajstra P. Fraštiu vypálili salvy. Vlajku odovzdal P. Vojtek Patrikovej mame so slovami: "Odovzdávam vám vlajku Slovenskej republiky s vďakou a úctou."
Slovenskí vojaci Patrik Fraštia a Edmund Makovník zahynuli v piatok (27.12.) pri bombovom útoku na vojenský konvoj v afganskom Kábule. Jeden z nich zomrel na mieste incidentu a druhý počas prevozu do nemocnice. V konvoji sa nachádzal aj ďalší slovenský vojak, tomu sa však nič nestalo. Vyšetrovanie útoku prebieha pod záštitou USA. Zapoja sa doň aj Slováci.
Mŕtvi vojaci boli súčasťou päťčlennej slovenskej skupiny, ktorá na základni pri Kábule pripravovala príchod ďalších 78 slovenských vojakov, tí tam budú pôsobiť od 1. januára budúceho roka. Traja slovenskí vojaci zatiaľ zostávajú v Afganistane.
Rozkaz o povýšení in memoriam do hodnosti kapitána bol súčasťou poslednej rozlúčky s Edmundom Makovníkom, ktorý spolu s Patrikom Fraštiom zahynul v piatok (27. 12.) pri bombovom útoku na vojenský konvoj v afganskom Kábule.
Na smútočnom obrade v obradnej miestnosti košického verejného cintorína sa zúčastnil aj prezident SR Ivan Gašparovič spolu s ministrom obrany Martinom Glváčom a náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Petrom Vojtekom. Smútočnú omšu celebroval ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky František Rábek.
Minister obrany vyjadril pripravenosť pomôcť pozostalým znášať zmeny, ktoré ich čakajú po odchode blízkeho človeka a zároveň im vyjadril hlbokú sústrasť. „Edo bol špičkový odborník v skupine taktického letectva. Je to veľká strata pre náš pluk, ale aj pre celé ozbrojené sily. Takýchto špecialistov môžeme počítať na prstoch jednej ruky,“ povedal veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Ľubomír Šebo, v ktorom zosnulý nadporučík Makovník slúžil.
Ako povedal Vojtek, vojaci, ktorí odchádzali do Kábulu 1. januára tam išli s určitými obavami, ale odhodlaní splniť úlohy, ktoré ich čakajú. „Jedným zo základných kritérií pre účasť v takejto misii je dobrovoľnosť, chcenie a presvedčenie toho vojaka, aby tam šiel,“ uviedol Vojtek s tým, že o to viac si cení odhodlanie tých, ktorí sa misií zúčastňujú.
Podľa jedného z príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline sa kolegovia na zosnulého Edmunda Makovníka mohli vždy spoľahnúť, či obrátiť sa s prosbou o pomoc a radu a vždy patril medzi elitu ako vojak i ako človek.
Po smútočných príhovoroch rakvu vyniesli pred obradnú sieň a na počesť Edmunda Makovníka vypálili salvy. So zosnulým sa okrem rodiny, blízkych a oficiálnych hostí prišli rozlúčiť stovky Košičanov.