V 90. rokoch bola najsilnejším a najbohatším politickým subjektom na Slovensku. Ešte v roku 2002 ju volilo pol milióna ľudí a priznávala 12-miliónový majetok. Teraz už je všetko inak: po odchode Vladimíra Mečiara ohlásila cez víkend definitívny koniec aj ĽS-HZDS, ktorá od leta 2010 už nebola ani v parlamente. A za sebou necháva záväzky vo výške 200-tisíc eur.
„Dlhy vznikli ešte za vedenia Vladimíra Mečiara,“ hovorí líder grémia strany Sergej Kozlík. Keďže ten a ďalší už plánujú novú stranu, smolu majú najmä veritelia. ĽS-HZDS dlhy nemá z čoho splatiť. Ak doteraz nebol vyhlásený návrh na konkurz a strana nemá žiadny majetok, štát ju môže pokojne zrušiť, vysvetlil pre HN advokát Viliam Karas. A to bez toho, aby splatila svoje záväzky.
O zrušení ľudovcov tak definitívne rozhodne štát, ktorý patrí kvôli neplateniu daní k najväčším veriteľom strany. „Vyjadríme sa, keď dostaneme žiadosť a podľa toho sa aj zariadime,“ konštatoval šéf rezortu Robert Kaliňák (Smer-SD).
HZDS pritom nedlhuje len štátu, ale aj firme Salus. Tú vlastní Vladimír Mečiar, a práve ona prenajímala budovu samotnej strane. Či by chcela svoje peniaze získať späť, nie je jasné. Podľa advokáta z kancelárie Dedák & partners Tomáša Kamenca však platí, že ak má strana dlhy, štatutár mal by podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa neho, až keď ho súd zamietne, a to pre nedostatok majetku, možno stranu zrušiť bez likvidácie.
Ustrnutie strany
Bývalé vedenie strany pritom už chystá aj nástupnícku stranu, a to Stranu demokratického stredu. Kozlík nepripúšťa, že by si zrušením HZDS len chceli pripraviť pôdu na bezproblémový rozbeh strany.
Dlhy pritom nie sú hlavným dôvodom zániku Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko. Podľa už spomínaného Kozlíka je za tým úpadok a stagnácia strany. Ako príklad uvádza ostatné voľby do vyšších územných celkov.
V roku 2009 totiž strana získala 58 poslancov, v minuloročných voľbách len troch. „Strana prekročila rieku Rubicon. Stratila totiž už svoje opodstatnenie,“ konštatoval Kozlík. Jedným z dôvodom pritom mohlo byť aj to, že jeden predseda, teda Vladimír Mečiar, šéfoval strane od jej začiatku takmer až po jej zánik.
Voličské oslabovanie
Strana vznikla začiatkom 90. rokov, a to odštiepením od Verejnosti proti násiliu. Na jej čelo sa hneď postavil Vladimír Mečiar. Od roku 1992 až do 2002 vždy dokázala vyhrať voľby, pričom jej voličské hlasy postupne klesali. Naposledy vládla v rokoch 2006 až 2010 so Smerom a Slovenskou národnou stranou. Jej prvý koniec prišiel v roku 2010, keď sa nedostala do parlamentu.
Najväčšiu moc malo Hnutie v rokoch 1994 až 1998. Obdobie tejto vlády je pritom poznačené obrovskými škandálmi. Hlasovacia mašinéria napríklad zbavila poslaneckého mandátu Františka Gauliedera. Vláda tiež zmarila referendum o vstupe do NATO, Európskej únie a priamej voľbe prezidenta.