„Za úspech by sme považovali obhájenie súčasných piatich miest europoslancov.“ S týmito slovami predstavoval kandidátku do eurovolieb v marci pred prezidentskými voľbami premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico. Jeho želanie sa mu nenaplnilo. Smer po boji o prezidentský palác utrpel ďalšiu prehru. Svoju päťku v europarlamente totiž v sobotu neobhájil a do Bruselu pošle tentoraz len štyroch svojich ľudí – Maroša Šefčoviča, Moniku Flašíkovú Beňovú, Borisa Zalu a Vladimíra Maňku. „Určite sa nemôžeme tváriť, že je to víťazstvo,“ reagovala na výsledky eurovolieb Flašíková Beňová.

Podľa nej je to pre stranu nepríjemná správa a mali by sa tým vo vnútri zaoberať. „Jednoznačne sme to mali ako vládna strana obhájiť,“ domnieva sa novozvolená europoslankyňa. Za neúspech môže podľa nej okrem iného aj nízka volebná účasť.

Sociológ MVK Pavel Haulík sa domnieva, že napriek katastrofálnej účasti môžeme hovoriť o kríze strany Roberta Fica. „Smer už nie je jednoznačným lídrom, a to najmä preto, že stratili ťah na bránku,“ vysvetlil Haulík. Podľa neho vládna strana sa niekde pozabudla. Najviditeľnejšie to je od prehratých prezidentských volieb. Ako dodáva, volič Smeru čakal, že mu povedia, ako ďalej a čo ďalej, a to Smer neurobil, tak ten volič zostal doma. A tak na konci môže byť, že si Ficov volič nájde nového Fica.

Ako však na druhej strane upozorňuje politický analytik Ján Baránek z agentúry Polis, vyvodzovať politické závery v situácii, keď k urnám prišlo ešte menej ľudí ako naposledy, je veľmi ťažké. A teda sa nedá ani vyčítať, ktorí voliči presne vyslali signál svojim stranám. Okrem toho vo voľbách nenastupovala v súčasnosti druhá najpopulárnejšia strana – Procházkova sieť.