Toleranciu desiatich minút sa mi včera nepodarilo otestovať.  Ovocie si odo mňa vzal sused, jeho manželka nebola doma. Z toho vyplýva, že do svojho domáceho väzenia som sa vrátil v priebehu  piatich  minút.

Prečítal som ešte pár strán z knihy Tulák po hviezdach a ľahol som si do postele. V noci som nespal príliš dobre, viackrát som sa zobudil na plastovú škatuľku, ktorá ma tlačila nad členkom. 

Prečítajte si aj: Z nášho redaktora sa stal trestanec. Takto prežil prvý deň

Ja hlupák, ten elektronický náramok som si mal dať nainštalovať na pravú nohu. Koho však mohlo vtedy napadnúť,  že zvyknem spávať na ľavom boku. Volať nadránom na operačné stredisko, aby mi niekto prišiel náramok prehodiť, to by asi nebol dvakrát vhodný  nápad.

Ráno teda nezačalo najoptimistickejšie. V kuchyni začínajú mierne zapáchať smeti, ale tie by mi ani tak nevadili. Za pár hodín budem môcť opustiť priestory môjho domáceho väzenia, tak ich vyšmarím.

Horšie zvládam telefonát od kamaráta, ktorý ma pozýva na chalupu na oslavu svojich okrúhlych narodenín. Na celý víkend! Prehovára ma, dlho sme sa nevideli. Musel si zmyslieť akurát tento termín?  Nikam nejdem. (Ale červík pochybností sa už zavŕtal do hlavy.)

Predpoludním vychádzam z domáceho väzenia po prvýkrát. Smerujem do blízkej reštaurácie na obed. Cestou sa ešte zastavím pri bankomate, aby som si vybral peniaze. Aparát mi bankovú kartu  prijme,  o chvíľu ju však vypľuje.  Hups! Vypršala mi platnosť.  A to som sa snažil ošetriť si všetky veci ešte pred nástupom do výkonu „trestu“. Ešteže mám v peňaženke pár mincí. Po obede mám v pláne ešte vychádzku, no vonku je ešte brutálnejšia horúčava ako v paneláku. Dávam si čelom vzad.

Víkend predo dvermi. Aj pred tými mojimi. Asi otestujem elektronický náramok a vyvolám bezpečnostný incident. Preložené do laickej reči – zdrhnem.