„Takéto rozdeľovanie zákaziek sa považuje za jedno z najvážnejších porušení zákona o verejnom obstarávaní,“ tvrdí Tomáš Kamenec.

Úrad pre verejné obstarávanie ukončil kontrolu na Slovenskej pošte. Z výsledkov vyplynuli pochybenia, a to konkrétne porušenia zákona v deviatich z deviatich prípadov. O čom z vášho pohľadu svedčí postup Slovenskej pošty?

Nepoznám podrobnosti, avšak umelé rozdeľovanie zákaziek sa považuje za jedno z najzávažnejších porušení zákona o verejnom obstarávaní. Na objektívny pohľad by bolo potrebné poznať aj argumentáciu Slovenskej pošty, prečo jednotlivé zákazky považovala za deväť zákaziek, a nie za dve.

Úrad pošte vytkol, že rozdeľovala zákazky, čím sa dostala pod limit 400-tisíc a nemusela ísť do verejnej súťaže. Je to častý problém?

Podľa môjho názoru to súčasnosti nie je až taký častý jav. Mnoho ráz je však veľmi ťažké preukázať, že skutočne išlo o umelé rozdelenie zákazky. V zahraničí sa napríklad dodávky stavieb často riešia tak, že sa samostatne obstará hrubá stavba, samostatne technické zariadenia budovy, ako je klimatizácia alebo kúrenie, a samostatne interiérové dokončovacie práce. Existujú názory, že takto zadávaná stavba rozdelená na viaceré zákazky býva lacnejšia, ako obstaranie stavby budovy na kľúč. Neznamená to však, že by tým obišli verejné obstarávanie. Každá zákazka sa súťaží zvlášť, samozrejme, závisí to aj od hodnoty zákazky. Technicky je veľmi ťažké povedať, čo je

nedovolené rozdelenie zákazky a čo nie.

Aká najvyššia pokuta hrozí zo strany úradu?

Päť percent zo súčtu zmluvných cien zadaných zákaziek.

Ako sa dá zabrániť tomu, aby k takýmto porušenia dochádzalo?

Ide, samozrejme, o vnútornú kontrolu na úrovni obstarávateľov a dohľadovú činnosť úradu.

Vlani sa menili pravidlá vo verejnom obstarávaní. Ak by platili, boli by zistenia o porušení zákona rovnaké?

Myslím si, že áno.