Obávam sa, že sme asi svedkami odchodu jednej štátotvornej stany z politickej scény, takýto názor na dianie v svojej niekdajšej materskej strane SDKÚ-DS povedala Iveta Radičová, ktorá bola hosťom diskusného fóra HN Aréna Daga Daniša.
Čo hovoríte na situáciu, ktorá nastala po víkende v SDKÚ?
Je mi to veľmi ľúto.
Nie je to dôsledok celého toho, čím strana prešla?
Odchod piatich poslancov z poslaneckého klubu a zároveň to, čo sa udialo ostatné dni, nie je začiatok konca, ale posledná fáza tohto konca. Je to dlhodobý vývoj, ku ktorému strana smerovala už dlhý čas. Ja však už skoro tri roky nie som členkou SDKÚ. Priamu zodpovednosť za tento výsledok preto necítim. V každom prípade však táto strana patrí k tým, ktoré sa podieľali na zaradení našej krajiny do Európskej únie a civilizovaného sveta. Aj preto, ak má byť toto jej koniec, tak mi je to veľmi ľúto.
Čo sa podľa vás stane s SDKÚ-DS teraz?
Vôbec si netrúfam odhadnúť, čo sa bude diať a ako sa bude správať pán predseda. Vôbec som totiž neodhadla ani ako sa bude správať na kongrese. Naozaj nie. Prekvapil. Takže nechcem odhadovať jeho správanie v budúcnosti. Obávam sa však, že sme asi svedkami odchodu jednej štátotvornej stany z politickej scény.
Zmenilo by sa na tom niečo, keby Pavol Frešo odstúpil?
Myslím si, že dnes to nie je primárne o lídrovi SDKÚ, pretože je personálne výrazne oslabená. Ale otázka znie, akú silu značka SDKÚ-DS má a aké znamienko na váhach pozitívne alebo negatívne prevažuje. Značka, ktorá bola v minulosti symbolom a nositeľom zásadných rozhodnutí a smerovania Slovenskej republiky. A bola to programová strana, ktorá však uspievala vo voľbách tak ako ostatné strany, teda hlavne vďaka lídrom. Moja otázka teda znie, akú cenu u občanov má ešte značka a či sú ochotní ju rehabilitovať napriek tomu, čo sa personálne deje v SDKÚ, alebo možno vďaka tomu, čo sa tam deje.
Snažili sa vás presvedčiť, aby ste sa stali opäť tvárou tejto značky?
Oslovili ma z SDKÚ, no vy poznáte moju odpoveď.
Trváte na tom, že sa nevrátite do politiky?
Zhruba štvrtina ľudí pri tejto otázke okamžite skríkne, že nie, tej už bolo dosť. Je normálne, že politika rozdeľuje. A ja počujem aj tieto hlasy. To, čo však najviac ovplyvňuje moje rozhodnutie je, že nemám odpoveď na základnú otázku. Viem si totiž predstaviť krok A – teda nájdem spriaznených ľudí a dokončím, čo sme začali. Potom však príde krok B – príde principiálna európska otázka a zrazu sa rozídeme, všetko sa rozpadne. Kladiem si teda otázku – s kým? Čo to dnes máme na stredopravej scéne za situáciu?
Nebolo by teda najčistejším spôsobom návratu založiť si novú stranu a s ňou sa vrátiť?
To by bolo jediné čestné konanie. Úplne súhlasím. No platí aj to, čo som povedala.
Čo vás čaká v najbližšom období?
Odchádzam o chvíľu na Ukrajinu. Prijala som pozíciu pozorovateľa v rámci tímu na pozorovanie priebehu volieb na Ukrajine. Budem informovať občanov. Predtým má čaká ešte dôležitá téma na Fóre 2000 v Prahe, kde vystúpim. Vzápätí to zas bude 25. výročie novembrových udalostí, kde mám česť byť hlavný rečník v Berlíne. Čiže tých ciest bude viacero. A ako som informovala, od januára zas odchádzam na rok do Berlína. Bude to teda taký mix politiky a akademickej činnosti.