Adopcie detí homosexuálmi, pred ktorými chcú chrániť spoločnosť organizátori sobotného referenda, sú na Slovensku možné už roky. A naďalej aj budú bez ohľadu na to, či referendum bude úspešné alebo nie. Ako je to možné? Jednoducho – zákony nijako neriešia sexuálnu orientáciu budúcich adoptívnych rodičov či rodiča. Ak teda gej či lesba požiadajú o osvojenie dieťaťa ako jednotlivci, teda ako takzvané osamelé osoby, úrady ich orientáciu skúmať ďalej nemôžu. „Je to totiž súčasť identity, s ktorou sa človek rodí,“ vysvetľuje právnička Janka Debrecéniová. Koľko detí je dnes vo výchove homosexuálov – jednotlivcov či párov je však zatiaľ na Slovensku tajomstvom. „Oficiálne počty nemáme. Mnoho takýchto ľudí to radšej tají,“ hovorí Andrej Kuruc z Iniciatívy Inakosť.

Platí antidiskriminačný zákon

Napriek tomu, že striktný zákaz adopcií homosexuálmi neexistuje, absolvovať proces súvisiaci s osvojením je pre menšinu rovnako ťažké ako pre iných. Ak nie ešte ťažšie. Po podaní žiadosti o zapísanie do zoznamu čakateľov či predložení potrebných dokladov musia rátať s návštevami sociálnych pracovníkov. Tí budú skúmať ich bytové či rodinné pomery. Čaká ich aj prípravný proces so psychológmi či inými odborníkmi. Môžu ho absolvovať priamo u psychológa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo u akreditovaných inštitúcií. Každá z nich má pritom podľa Nadeždy Loveckej z občianskeho združenia Návrat vlastné know-how, ako a podľa čoho žiadateľa posudzuje.

Čítajte viac:

Anketa - Mali by mať homosexuáli právo adoptovať si detí?

Súd orientáciu rodiča nezisťuje

Zatajiť partnera rovnakého pohlavia či svoju orientáciu pritom nie je vždy možné. „Vtedy všetko záleží viac-menej na ľuďoch, ktorí daného žiadateľa posudzujú. Samozrejme, orientácia ako oficiálny dôvod zamietnutia žiadosti by neobstála,“ vraví právnička Daniela Gemerská, ktorá v minulosti pôsobila v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Inak to pritom byť ani nemôže. Ak by sa totiž v prípade úspešného referenda aj našla iniciatíva za striktný zákaz adopcií homosexuálmi, okamžite by narazila na antidiskriminačný zákon, ktorý platí u nás aj v ďalších krajinách Európskej únie.

Žijú v utajení

To, že nejde len o teoretickú medzeru v zákone a slovenskí homosexuáli vychovávajú deti už v súčasnosti, potvrdzujú aj oslovení odborníci. „Dieťa si osvojili ako jednotlivci, no dnes žijú s partnerom alebo partnerkou, avšak nepriznávajú sa k tomu,“ približuje Andrea Cisárová, riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Gemerská si spomína aj na prípad, keď dve lesby pred sociálnymi pracovníkmi priznali vzťah a napriek tomu dieťa dostali. Podľa Kuruca je pritom záujem o adopcie detí nielen medzi homosexuálnymi ženami, ale aj mužmi. „Aj keď platí, že u nich je to možno náročnejšie, keďže jednak voči nim existujú silnejšie predsudky a taktiež to takéto páry vnímajú aj ako väčší záväzok,“ povedal.

Napriek tomu, že homosexuáli sa dostávajú k deťom aj dnes, práva takéhoto páru sú obmedzené. Zákonným zástupcom je totiž len ten z nich, ktorý o adopciu dieťaťa požiadal ako jednotlivec. A práve o tom je aj druhá referendová otázka, ktorú navrhla Aliancia za rodinu. „A teda ak by referendum prešlo, znamenalo by to akurát väčšiu stigmatizáciu menšín a zakonzervovanie súčasných pomerov na ďalšie roky,“ dodáva Kuruc.