Postoj politikov i národohospodárov voči vstupu priamych zahraničných investícií sa za posledných niekoľko desaťročí výrazne zmenil. Väčšina krajín liberalizovala svoje koncepcie pritiahnuť všetky druhy investícií nadnárodných podnikov. Čoraz viac sa očakáva, že nadnárodné podniky zvýšia zamestnanosť, export alebo daňové príjmy, alebo že sa niečo z vedomostí, ktoré prinášajú zahraničné spoločnosti, môže preliať do súkromného sektora hostiteľskej ekonomiky.
Preto mnohé vlády uviedli rôzne formy investičných stimulov na povzbudenie zahraničných spoločností investovať v ich podnikateľskom prostredí. To sa týka aj vlád OECD, ktoré z pohľadu rozvojových krajín občas znemožňujú toky priamych zahraničných investícií do menej rozvinutých ekonomík.
Prirodzená difúzia rozvojových impulzov
Najsilnejšie argumenty v prospech takýchto stimulov sa zakladajú na predpoklade prelievania vedomostí. Keďže technológia do určitej miery je verejným statkom, zahraničné investície môžu mať za následok prínosy pre hostiteľské krajiny dokonca aj keď nadnárodné podniky vykonávajú svoju činnosť v plne vlastnených pobočkách. Tieto prínosy môžu mať formu rôznych typov externalít alebo "prelievaní". Napríklad miestne firmy môžu byť schopné zlepšiť svoju produktivitu ako dôsledok výrobno-dodávateľských kooperačných väzieb s pobočkami nadnárodných podnikov, môžu imitovať technológie nadnárodných podnikov alebo zamestnať pracovníkov, ktorých vyškolili nadnárodné podniky. Vzrast v konkurencii, ktorý sa vyskytol ako dôsledok vstupu zahraničných subjektov, sa tiež môže považovať za prínos, osobitne ak núti miestne firmy zavádzať novú technológiu a pracovať efektívnejšie.
Rozšírené investovanie a jeho stimulácia
Avšak zahraničné nadnárodné podniky nebudú zahŕňať tieto externality do svojho súkromného vyhodnotenia nákladov a prínosov investovania v zahraničí, a tak sa môže stať, že zainvestujú o niečo menej, než by bolo sociálne optimálne. Ak na druhej strane sa prínosy priamych zahraničných investícií dostatočne odrazia v súkromných výnosoch z investícií, tak trhové motivačné prvky zabezpečia, že táto investícia sa efektívne uskutoční a žiadne osobitné vládne stimuly by nemali byť potrebné. Motívom pre verejné dotácie na zahraničné investície je preklenúť medzeru medzi súkromnými a verejnými prínosmi z investícií, čím sa podporujú väčšie prílevy priamych zahraničných investícií. Profesor Blomstrom vo svojej štúdii pre OECD sa hlbšie zaoberá otázkou, či sú stimuly pre priame zahraničné investície v každom prípade opodstatnené. Na základe predpokladu, že zahraničné firmy môžu podporiť hospodársky rozvoj a rast, mnohé krajiny zaviedli rôzne formy stimulov na povzbudenie zahraničných nadnárodných podnikov na investovanie v ich podnikateľskom prostredí. Takéto stimuly môžu byť opodstatnené len ak sa zahraničné firmy odlišujú od domácich spoločností v tom, že vlastnia určité špecifické nehmotné aktíva, ktoré sa môžu rozšíriť do miestnych firiem. V takom prípade súkromné prínosy zahraničného investora sú nižšie ako verejné prínosy (vrátane externalít) a celková zahraničná investícia nebude dostatočná. Nebude dosahovať optimálnu mieru, ak rôzne investičné stimuly nebudú kompenzovať zahraničného investora. Keďže existujú empirické dôkazy o prelievaní prínosov z priamych zahraničných investícií do miestneho podnikateľského sektora, tak existujú rozumné dôvody v prospech investičných stimulov.
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Zároveň existujú dobré dôvody zostať opatrný pri udeľovaní stimulov zameraných výhradne na zahraničných investorov. Nie je ľahké určiť, kedy, kde a ako nastane prelievanie prínosov, čo vytvára problémy s tým, ktorému investorovi udeliť aké rozsiahle stimuly. Tiež je ťažké vyčísliť hodnotu externalít, čo je dôležité, lebo národný blahobyt porastie len ak investičný stimul je nižší ako hodnota externalít. Ďalším problémom so stimulmi pre medzinárodné investície je selektivita a možná nízka transparentnosť, čo zvyšuje riziko korupcie. Je možné takéto riziko nejako obmedzovať? Koncepčné opatrenia zamerané na širšie a všeobecnejšie formy podpory dostupné všetkým firmám, nezávisle od národnosti, majú tendenciu znižovať korupčné riziko. Navyše konkurencia medzi vládami (národnými alebo municipálnymi) o pritiahnutie priamych zahraničných investícií môže vytvárať problémy. Keď vlády súťažia o pritiahnutie priamych zahraničných investícií, existuje tendencia prevýšiť ponuku a dotácie môžu prevýšiť prelievanie prínosov, čo môže mať za následok celospoločenskú stratu. Tieto problémy môžu byť umocnené, ak stimuly diskriminujú proti miestnym firmám a spôsobujú straty miestneho trhu a zamestnanosti. Prelievanie pozitívnych externalít nie je automatické, ale v zásade závisí od podnikateľského prostredia pre miestne firmy. Potenciálne pozitívne prínosy sa nezrealizujú, ak miestne firmy nemajú schopnosť a motiváciu učiť sa od zahraničných nadnárodných podnikov a investovať do nových technológií. Z toho vyplýva, že investičné stimuly zamerané na zvýšenie potenciálu na prelievanie pozitívnych prínosov treba dopĺňať opatreniami na zlepšenie miestnej kapacity preberať nové poznatky a udržiavať a rozvíjať konkurenčné miestne podnikateľské prostredie.
Absorpčná schopnosť
Motívom na podporu zahraničných investorov, vrátane už etablovaných uvažujúcich o expanzii, je vyrovnávať verejné a súkromné výnosy z investícií. Dôvodom na podporu domácich firiem je posilniť ich kapacitu absorbovať zahraničnú technológiu a zručnosti. Stimuly by mali podporovať tie aktivity, ktoré vytvárajú potenciál na prelievanie pozitívnych prínosov. Osobitnú pozornosť treba venovať vzdelávaniu, školeniu a aktivitám výskumu a vývoja, ako aj podpore budovania väzieb medzi zahraničnými a miestnymi firmami. Takto sa investičné stimuly stávajú súčasťou širších koncepcií pre inovácie a rast konkurenčnej schopnosti miestnych podnikov a národného podnikateľského prostredia.
OECD tiež odporúča , aby vlády v úsilí o podporu priamych zahraničných investícií zamerali pozornosť aj na modernizáciu infraštruktúry, zvýšenie úrovne vzdelania a pracovných zručností a zlepšenie celkového podnikateľského prostredia. To všetko je dôležitou zložkou základných ekonomických východísk určujúcich lokalizáciu priamych zahraničných investícií. Tieto opatrenia nielenže pomôžu prílevu priamych zahraničných investícií, ale uľahčia aj prelievanie pozitívnych prínosov do miestnej ekonomiky, čím podporia rast a rozvoj miestneho priemyslu. To je nakoniec konečným cieľom vládnych intervencií vo všeobecnosti.
Ako gestor za SR pre Výbor CIME (medzinárodné investície a nadnárodné podniky) v OECD považujem za prínosné podieľať sa na práci výboru na analytických materiáloch o priamych zahraničných investíciách. Multilaterálny expertný prístup zabezpečuje, aby materiály boli dobre štruktúrované a vyvážené. Vo výbore sme sa prepracovali, myslím si, k veľmi výstižnému opisu vzájomného vzťahu medzi politikou zdravého podnikateľského prostredia pre všetkých a politikou poskytovania investičných stimulov, najmä skutočnosti, že stimuly bez kvalitného prostredia sú kontraproduktívne. Zdôrazňujeme potrebu, aby súčasné analýzy boli v súlade s dlhodobejšou líniou práce Výboru CIME presadzovať odstraňovanie škodlivých účinkov konkurencie medzi štátmi v poskytovaní investičných stimulov.
Acquis nie je zvieracou kazajkou
Takéto opatrenia môžu byť prospešné, čoho výborným príkladom je Írsko. Niet pochýb o tom, že írsky úspech v priťahovaní priamych zahraničných investícií a čerpaní rozsiahlych prínosov z nich do značnej miery vyplýva z prítomnosti tých správnych fundamentov. Írsko bolo dlho považované za preferovanú lokalitu pre priame zahraničné investície, ale treba poznamenať, že rôzne stimuly, ktoré priťahovali zahraničných investorov, ako napr. nízke dane, dobrá infraštruktúra, prístup na trh EÚ či neustále zlepšovanie pracovných zručností, boli zároveň dostupné pre miestne, írske podniky. Toto sa považuje za pravdepodobný dôvod pozitívneho dosahu prílevu priamych zahraničných investícií na miestny priemysel Írska.
V roku 1981 bola zavedená daň z príjmu právnických osôb 10 % v priemysle a vo vybraných službách. Táto sadzba bude platiť pre súčasných investorov do konca roka 2010, keď bude nahradená univerzálnou sadzbou 12,5 %. Vláda poskytuje tiež finančné granty prerokúvané od projektu k projektu. Vyššie granty smerujú na projekty s vysokou pridanou hodnotou a náročnosťou na kvalifikáciu pracovnej sily či lokalizované v menej rozvinutých regiónoch. Granty na výskum a vývoj sa využívajú na zvýšenie strategickej dôležitosti existujúcej pobočky pre materskú spoločnosť. Podobným príkladom je Švédsko, ktoré bolo svetovým siedmym najväčším príjemcom zahraničných investícií počas druhej polovice deväťdesiatych rokov. Švédsko sa usiluje o poskytovanie atraktívneho podnikateľského prostredia a priemyselná politika nerozlišuje medzi zahraničnými či domácimi investormi.
Toyota na zelenej lúke
Najväčšou rozpracovanou investíciou na zelenej lúke v ČR je Toyota/PSA v priemyselnej zóne v Kolíne. Celková investícia vrátane výskumu a vývoja a rozbiehacích nákladov je 1,5 mld. USD. Produkcia sa má začať v roku 2005, má zamestnať 3 000 pracovníkov a vyrobiť 300 000 malých osobných vozidiel ročne. Ďalších 7 000 pracovných miest má projekt vytvoriť vo firmách subdodávateľov. Projekt by mal zvýšiť konkurenciu na trhu, ktorému dosiaľ dominovala domáca Škoda Auto (Volkswagen) so zamestnanosťou 24 000 ľudí. Pre domácich subdodávateľov (viac než polovica z 50 popredných svetových subdodávateľov má svoje závody aj v ČR), ktorí dodávajú pre Škodu alebo vyvážajú pre Európu, môže Toyota/PSA byť novým zákazníkom. Avšak miestni subdodávatelia budú musieť súťažiť s ďalšími subdodávateľmi zo západnej Európy. Česká vláda považuje budovanie priemyselných zón za jeden z najlepších spôsobov podpory prílevu priamych zahraničných investícií. Obdobie od vybudovania do obsadenia priemyselnej zóny môže trvať odhadovo dva až päť rokov. Od roku 1998 štát do prípravy zón vložil 2,26 mld. korún. Pre investorov bolo vďaka týmto dotáciám pripravených 62 lokalít, v ktorých nové prevádzky postavilo alebo buduje 131 firiem. Celková hodnota ich investícií presahuje 108 mld. korún. Ku koncu roka v nových podnikoch pracovalo 16 tis. ľudí, do konca roka 2004 plánujú investori vytvoriť celkovo 40 tis. nových pracovných miest.
Nové pravidlá hry pre Slovensko
Spomínané strategické východiská si v priemyselnej politike SR čoraz viac nachádzajú svoj priestor. Výrazne k tomu prispieva proces pristupovania do EÚ. Ten je spojený s čoraz širšou aplikáciou takých stimulačných opatrení, ktoré nepôsobia distorzne na hospodársku súťaž v podnikateľskom prostredí SR. Pre nás, v situácii, keď smerujeme do EÚ a adaptujeme acquis, sa formuje prostredie so stanovenými európskymi pravidlami na poskytovanie štátnej pomoci (čo zahŕňa aj investičné stimuly) v pôsobnosti DG Competition a je pre nás aktuálne hľadať čo najefektívnejšie spôsoby, ako stimulovať prílev priamych zahraničných investícií v rámci týchto stanovených pravidiel.