Obchod štátu s Váhostavom na obnovu Bratislavského hradu, ktorý za sebou zanechal bývalý šéf parlamentu Pavol Paška (Smer-SD), je podľa jeho nástupcu Petra Pellegriniho v poriadku. A to napriek protestom časti verejnosti, ktorá v prerábke vidí ohrozenie vzácnych rímsko-keltských nálezov z prvého storočia pred naším letopočtom, ktoré sa tu našli. História teda bude musieť ustúpiť podzemným garážam, s ktorými sa v areáli ráta. „Našlo sa dostatočné riešenie, ktoré garantuje zachovanie aj sprístupnenie nájdených pamiatok,“ vyhlásil Pellegrini. A to napriek tomu, že podľa plánu sa má časť vykopávok opätovne zasypať, časť zas prevezú inde. Napríklad rímsky pilier, ktorý bránil vjazdu do garáží, budú musieť rozrezať na tri časti. Zmluvy, na ktoré ako prvé upozornili HN, treba opätovne odborne posúdiť, tvrdia na druhej strane kritici. Tí včera protestovali pred budovou parlamentu.

Nový šéf parlamentu Pellegrini pritom pôvodne avizoval, že celý projekt opätovne posúdi a zváži, či v ňom bude pokračovať. Včera po osobnej obhliadke staveniska za prítomnosti pamiatkarov aj architektov prestavbu obhajoval. Váhostav ju totiž oproti pôvodnému zámeru prepracoval. Dodal však, že do Bratislavy ešte pozve odborníka z talianskeho Rímskeho archeologického inštitútu. Stále sa chce stretnúť aj s vedením spoločnosti. Za tou stojí podnikateľ Juraj Široký, ktorého média často označujú za údajného sponzora Smeru. Jeho firma dostala na obnovu hradu len v tomto roku od štátu asi 28 miliónov eur.

Viaceré garáže

Proti prácam na hrade nemá okrem Pellegriniho nič ani šéf Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Peter Jurkovič. Podľa neho sú práce naplánované dostatočne ohľaduplne. V rámci nich sa má obnoviť aj Zimná jazdiareň či viaceré vonkajšie plochy vrátane francúzskych záhrad.

Mnohí nezávislí odborníci sú pritom k projektu kritickí. Pripojili sa aj k verejnej výzve na zastavenie prác na hrade, ktorú podpísalo už takmer sedemtisíc ľudí. Časť z nich sa zúčastnila aj na včerajšom proteste. Archeologička Tatiana Štefanovičová totiž upozornila, že nálezy na hrade sú najvýznamnejšou rímskou stavbou na keltskom území severne od Álp. „Namiesto toho, aby sa jej dostalo patričnej ochrany a plánovalo sa jej sprístupnenie širokej verejnosti, pokračuje sa v stavebných prácach spôsobom, ktorý nijako negarantuje, že bude zachovaná,“ upozornila.

Výčitkou aktivistov je taktiež to, že pri hrade len nedávno vznikli podobné podzemné garáže. Tie boli dokonca podľa poslanca Alojza Hlinu lacnejšie. Vec chce dať preto preveriť Generálnej prokuratúre. Pellegrini však tvrdí, že pri hrade je stále nedostatok miesta a chce úplne vytlačiť všetky autá z areálu. Po dotiahnutí rekonštrukcie chce navyše dostať na hrad viac ľudí a chce, aby sa tam konali kultúrne podujatia.

Váhostav je chránený

Napriek tomu, že Pellegrini hovorí o prehodnotení projektu, najnovšiu zmluvu na takmer dva milióny eur pre Váhostav podpísala Kancelária Národnej rady už po jeho nástupe do funkcie. Uviedol však, že to bolo už len vyvrcholením procesu, ktorý rozbehol Paška. Ten nevyhlásil na práce súvisiace s ochranou nálezov ani otvorenú súťaž, ale priamo rokoval s Váhostavom, ktorý zastrešuje celú rekonštrukciu. To pritom podľa právnikov situáciu štátu ešte sťažilo. Ak by totiž Pellegrini predsa len chcel zmluvu zrušiť, má zviazané ruky. Váhostav je totiž od októbra v reštrukturalizácii, čo situáciu komplikuje, keďže firma má väčšiu ochranu. „Vzhľadom na rozsah zákazky predpokladáme, že uzatvorenie dohody o ukončení trvania zmluvy by podliehalo schváleniu zo strany reštrukturalizačného správcu Váhostavu,“ povedal Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing enwc.