Na platy učiteľov základných škôl by peniaze aj mali, horšie to už bude so zamestnancami 19 škôlok a 60 školských jedální. Bratislavská mestská časť Ružinov tvrdí, že rast miezd, ktorý odborári vyrokovali s vládou, nie je dostatočne pokrytý. „Budeme musieť šetriť, a zrejme nebudeme môcť toľko investovať do rekonštrukcií ciest, škôl, detských ihrísk a podobne,“ uviedla hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová.
Od januára by mali platy učiteľov stúpnuť o päť percent, obslužný personál školských zariadení by mal dostať navyše 16 eur.
„Ak štát uloží túto povinnosť samosprávam, očakávame, že na to uvoľní primerané množstvo peňazí,“ pripomína šéfka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková.
Kým zvýšenie miezd na školách by mal pokryť štát, škôlky, voľnočasové centrá či jedálne bude musieť zaplatiť samospráva. Celkovo to má stáť 80 miliónov eur. „Ak nám to zákon prikáže, tak nám neostane nič iné, len to akceptovať a zobrať peniaze z iných položiek,“ pridáva sa aj starosta mestskej časti Bratislava-Vajnory Ján Mrva (SDKÚ-DS).
V mestskej časti Bratislava-Nové Mesto odhadujú zvýšenie platov pedagogických pracovníkov na zhruba 160-tisíc eur, na nepedagogických pracovníkov o ďalších 20-tisíc eur.
Problémy s platmi sa objavili už pri minuloročnom zvyšovaní platov v školstve – v niektorých obciach kuchárkam či školníkom jednoducho siahli na iné zložky mzdy, takže si nepolepšili. Zvýšenie platov bolo pritom kryté účelovou dotáciou od ministerstva financií, ale len na jeden rok. Tú obce koncom roka dočerpajú, takže od januára budú musieť nájsť vo vlastnom rozpočte peniaze nielen na tohtoročné zvýšenie platov, ale aj na to minuloročné. „Rozmrazovanie“ platov sa tak na viacerých materských školách či školských zariadeniach môže zmeniť na prázdne gesto. „Nevieme, či budeme mať vôbec na to pôvodné zvýšenie o päť percent,“ potvrdzuje Zora Kostrová, vedúca školskej jedálne pri materskej škole v bratislavskom Čunove. „Máme tu štyridsaťročnú klimatizáciu a s novou sa tým pádom asi môžeme rozlúčiť,“ hovorí šéf jedálne pri strednej škole na Tilgnerovej ulici v Karlovej Vsi.
Viac z daní
Združenie miest a obcí Slovenska chce do konca októbra rokovať s premiérom a ministrom financií Petrom Kažimírom. „Privítali by sme, keby vláda riešila zvyšovanie platov tých zamestnancov školstva, ktorí realizujú plnenie samosprávnych úloh obce, z vlastných zdrojov, lebo iné riešenie predstavuje ochudobnenie služieb poskytovaných územnou samosprávou svojim občanom,“ hovorí prednosta mestského úradu bratislavského Lamača Pavol Baxa. Hlavným cieľom je dosiahnuť zvýšenie podielu, ktorý samosprávy dostávajú z daní.
Tak by obce neboli odkázané na plátanie výdavkov na vyššie platy jednorazovými injekciami od štátu. „Ministerstvo financií je pripravené so ZMOS-om rokovať pri zohľadnení výsledkov hospodárenia samospráv v priebehu tohto roka,“ povedal hovorca rezortu financií Radko Kuruc.
Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) v diskusnej relácii TA3 V politike potvrdil, že je ochotný hovoriť o zvýšení podielu zo súčasných 65,4 percenta na 70,3 percenta.
Na úkor detí
Nie je vylúčené, že na zvyšovanie platov napokon doplatia – deti. Vlani totiž vláda schválila nový systém financovania centier voľného času, ktorý obciam umožňuje plne kontrolovať peniaze na záujmovú činnosť detí. Obec môže dať peniaze na krúžky pre deti vlastným školským zariadeniam. Ak také nemá, môže ich dať miestnym súkromným alebo cirkevným voľnočasovým centrám alebo akýmkoľvek „cezpoľným“. Môže, ale nemusí. Obec totiž môže jednoducho peniaze na krúžky nechať v rozpočte a minúť na iné výdavky obce – napríklad práve na vyššie platy. Že s tým obce nemajú žiadny problém, svedčí aj štatistika Ústavu informácií a prognóz školstva. Od zavedenia tejto zmeny sa počet detí zapojených do krúžkov znížil o 127-tisíc. „Obce, ktoré po novom dostávajú peniaze na záujmovú činnosť detí, hoci v obci či meste žiadnu nemajú a nezriaďujú ani centrum voľného času, odmietli totiž prostriedky na záujmovú činnosť poskytnúť,“ hovorí šéfka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková.