Sovietski agenti mali v 70. a 80. rokoch podľa odtajnených dokumentov z archívu Vasilija Mitrochina pomerne široký prehľad o vzťahoch v najvyšších poschodiach Komunistickej strany Československa.
Vo februári 1973 napríklad putovala z Prahy do Moskvy informácia, podľa ktorej sa Miloš Jakeš, vtedajší predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ, v decembri predchádzajúceho roka posťažoval, že sa mu zle pracuje. Vtedajší generálny tajomník Gustáv Husák totiž podľa neho v ústrednom výbore KSČ zaviedol tvrdý režim a "zorganizoval odpočúvanie telefónov členov vedenia".
Československý prezident Gustáv Husák (vpredu prvý zľava) s generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Snímka: archív TASR
Psychicky nalomený Husák
Zo záznamov KGB je miestami zrejmá skepsa k vzťahom medzi československými komunistami. Napríklad voči spôsobu, akým sa na začiatku normalizácie KSČ zbavovala "komunistov-internacionalistov". "Deje sa to pod navonok peknou zámienkou, že nestačia na svoju prácu, ale v skutočnosti ide o prosté vybavovanie účtov, osobné nezhody," stojí v dokumente z februára 1973.
Pomerne často agenti moskovskej ústredne KGB informovali o Husákovi. Jeden z materiálov uvádza, že ešte než sa v roku 1975 v jeho osobe prepojili funkcie hlavy štátu a KSČ, zišiel sa v máji minister vnútra Jaromír Obzina so šéfmi okresných výborov KSČ, aby im toto rozhodnutie oznámil. Iná správa z tejto doby uvádza, že proti spojeniu funkcií boli nielen Jakeš, ale aj Antonín Kapek, Alois Indra či Karel Hoffmann. "Zastúpenie (KGB) a veľvyslanectva s nimi pracovalo. Husák sa k nim chová podozrievavo," napísali sovietski agenti.
Iná zo správ Moskvy oznamuje, že deväť rokov, ktoré strávil Husák vo väzení, sa prejavilo na jeho psychike. "K jasným odporcom línie KSČ prejavuje nepodloženú zhovievavosť," napísali rozviedka. Predseda Federálneho zhromaždenia Indra podľa rovnakej správy "čaká na svoju chvíľu", aby sa mohol ujať funkcie generálneho tajomníka.
Sovietom splní každé želanie
Normalizačný minister vnútra Obzina bol v správach KGB zmieňovaný často. "Obzina vyhlásil, že Komunistickej strane Sovietskeho zväzu a súdruhovi Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi je pripravený splniť každé želanie," stojí v krátkom zázname, zrejme z doby okolo roku 1978.
Podľa iného textu Obzina povedal, že jeden z vedúcich predstaviteľov ÚV KSČ Vasil Biľak ukladá všetky pracovné materiály rovno do trezoru, ktorý raz do roka pred dovolenkou vyprace. Svojich straníckych kolegov Jana Fojtíka a Oldřicha Švestku minister vnútra označil za "pijanov a povaľačov".
Ďalší z materiálov odráža kritiku nízkej úrovne ideologickej práce KSČ, ktorá vraj "nezodpovedá potrebám súčasnosti". Pracovné vzťahy v komunistickom vedení boli podľa tohto presne nedatovaného textu možné len preto, že jeho členovia vedeli o jednoznačnej podpore Moskvy Husákovi a Biľakovi. "Na ich vzťahu do značnej miery závisí situácia v predsedníctve KSČ," uviedla sovietska rozviedka.
Kladivo na Dubčeka
Obzinov predchodca vo funkcii Radko Kaska zase podľa KGB dostal od Husáka v januári 1971 príkaz, aby zostavil zoznam "pravice", teda odporcov normalizačnej politiky. Minister mal tajne na týchto ľudí začať zhromažďovať materiály, aby bolo možné dopredu nájsť paragrafy, vďaka ktorým by mohlo byť kedykoľvek začaté stíhanie.
Husákov záujem a záujem KGB sa tak stretol napríklad u Alexandra Dubčeka, jedného zo symbolov "Pražskej jari" 1968. Jedno z hlásení, podľa všetkého z počiatku druhej polovice 70. rokov, uvádza, že na Slovensku na "bývalých významných pravicových činiteľov", teda na celkom 229 ľudí, neustále dohliada československé ministerstvo vnútra.
"Boli voliť, okrem Dubčeka a (Miroslava) Kusého," napísala KGB v súvislosti s voľbami v roku 1976. ŠtB sa vraj snažila v tej dobe vytvoriť také podmienky, aby sa sledovaní nemohli stretávať, mali zložité spojenie a čo najviac sa hádali.
V roku 1982 pražská pobočka KGB hlásila do Moskvy, že československé úrady na Dubčeka nasadili päť agentov a techniku, takže bol pod kontrolou "vo všetkých ohľadoch".
Historik: ŠtB nemohla sledovať vzťahy
"Situáciu vnútri (KSČ) monitorovala zvlášť po šesťdesiatom ôsmom, ktorý bol určitým otrasom," potvrdzuje Prokop Tomek, ktorý je popredným českým odborníkom na komunistickej tajnej služby. "Bola tu permanentná nedôvera," tvrdí.
Mitrochinove poznámky tohto druhu sú podľa neho zaujímavé, pretože v českých archívoch sa nedajú dohľadať. "Podľa smerníc pre prácu s tajnými spolupracovníkmi ŠtB bolo zakázané verbovať medzi členmi KSČ. To si nedovolili. V informačných podkladoch ŠtB preto nie sú správy o dianí v KSČ. Politické názory vnútri KSČ nesledovala," vysvetlil Tomek. Dôvodom bol podľa neho Slánskeho proces v 50. rokoch a obava, aby ŠtB komunistickej strane "neprerástla cez hlavu".
Kto je Vasilij Mitrochin
Dlhoročný pracovník archívu KGB Mitrochin si od roku 1972 až do roku 1984 ručne zaznamenal mnohé z dokumentov, ktoré sa k nemu v práci dostali. V roku 1992 ho aj s rodinou a dokumentami dostala do Británie jej tajná služba. Zomrel v roku 2004, tento rok v lete bola v Cambridge sprístupnená väčšina jeho archívu.