Slovensko začne oficiálne na najvyššej úrovni rokovať so Švédskom o prenájme stíhačiek Gripen. Vláda dnes vyjadrila s takýmto postupom súhlas.
Minister obrany Martin Glváč po rokovaní vlády uviedol, že oslovili viacerých výrobcov, vlády krajín a vojenských pridelencov. „Jediný partner, ktorý spĺňa terajšie naše požiadavky, je švédska vláda a výrobca stíhačiek Gripen,“ zdôraznil.
Ako doplnil, dnes vieme jasne povedať, že na kúpu nových stíhačiek nemáme a švédska strana nám ponúka tak ako v Česku prenájom stíhačiek. Minister zároveň uviedol, že je tu ešte možnosť pokračovať s terajšími stíhačkami, na ktoré sa abonentná zmluva končí v novembri 2016, alebo je tu možnosť dohodnúť sa s nejakým spojencom na ochrane nášho vzdušného priestoru.
Minister teraz predpokladá „veľmi dynamické rokovania“, keďže máme záujem postupovať rovnako ako v Česku a môžeme teda použiť ich know-how. Ozbrojené sily SR majú požiadavku na 1 200 letových hodín ročne.
Zo švédskej strany teraz musí prísť návrh, koľkými stíhačkami to budú vedieť zabezpečiť. Minister pripustil, že by mohlo ísť o sedem až osem stíhačiek. Glváč po rokovaní so švédskym ministrom obrany Petrom Hultqvistom v januári uviedol, že zatiaľ sa nedá spresniť suma, za akú si prípadne stíhačky prenajmeme. Suma by ale nemala byť výrazne vyššia ako dnes platíme za prevádzku stíhačiek.
„To je našou výzvou, dostať sa k tejto cene, aby nešlo o výrazné zvyšovanie finančných prostriedkov a naši piloti mali modernú techniku,“ vyhlásil v januári Glváč.
České ministerstvo obrany v polovici minulého roka uzavrelo dodatok k predchádzajúcej zmluve na prenájom stíhačiek Gripen. Ako informoval agentúru SITA hovorca českého ministerstva obrany Petr Medek, ročná splátka v rokoch 2015 – 2027 bude 1,3 mld. Kč za 14 stíhačiek (12 jednomiestnych, dve dvojmiestne).
Armáda ČR môže využiť 2 200 letových hodín ročne. Šéf rezortu obrany zároveň informoval, že bez ohľadu na to, na čom naši vojaci lietajú, od budúceho roka by mohol začať fungovať projekt Spoločné nebo s Českou republikou, teda by sa mohla začať spoločná ochrana vzdušného priestoru.
„Tímy ľudí na tom robia prakticky už rok a ambíciou je, aby už v septembri bol projekt pripravený a životaschopný,“ konštatoval. Minister dodal, že tímy riešia ešte viaceré legislatívne otázky a technické problémy, napríklad kto môže nad cudzím štátom zostreliť lietadlo, kto dáva ten pokyn či ako zabezpečíme jeden druhému technické zázemie.