Problematika učiteľských platov a financovania školstva sa má riešiť až po marcových parlamentných voľbách. Vyplynulo to z dnešného viac ako dvojhodinového mimoriadneho zasadnutia Výboru NR SR pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, ktorý zasadol z podnetu opozičných poslancov.
Členovia výboru odhlasovali výzvu pre všetky kandidujúce politické strany, aby deklarovali verejný záväzok prijať národný vzdelávací program na roky 2016 až 2020 s časovým harmonogramom aj potrebným finančným zabezpečením.
Dve Draxlerove otázky
Poslanci zároveň konštatovali, že riešenie problémov v školstve nahromadených za celú históriu SR vyžaduje pokračovanie v začatých zmenách naprieč celým politickým spektrom.
Poslanci Smeru, ktorí majú väčšinu, však odmietli požiadavky predstaviteľov učiteľského štrajkového výboru, ktorí chceli do uznesenia dostať aj vyjadrenie k oprávnenosti ich požiadaviek z obsahovej stránky. Chceli tiež, aby výbor vyzval vládu vykonať konkrétne kroky na zabezpečenie riadneho chodu výchovno-vzdelávacieho procesu, ani to im neprešlo.
"Plne chápem situáciu učiteľov vrátane mnohých problémov a frustrácií, s ktorými sa boria. V zásade rozumiem aj duchu ich požiadaviek, ale trvám na tom, že sú extrémne zle naformulované a forma nátlakovej akcie je nešťastná. Nikto doteraz neodpovedal na dve otázky: prečo neprišiel tento tlak už v priebehu kolektívneho vyjednávania a prečo, ak už potom štrajkové akcie prišli, sa to nedeje štandardným štrajkom cez riadne odbory?" pýtal sa minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru-SD), ktorého mrzí forma nátlakovej akcie nespokojných učiteľov, lebo to nepovažuje za štandardný európsky postup.
Draxler tiež odmietol tvrdenia časti učiteľov, že vláda nesplnila svoje programové vyhlásenie. "Ja tvrdím, že splnila, na budúci týždeň predložíme odpočet. Vláda vyšla učiteľom v ústrety aj pri platoch, za posledné štyri roky rástli o 22 percent a musia sa zvyšovať aj ďalej. Ak Smer-SD bude zostavovať vládu, je pripravený razantne navyšovať platy," avizoval Draxler.
"Situácia je vážna“
Branislav Kočan zo štrajkového výboru upozornil, že bagatelizovanie súčasnej situácie je na škodu všetkým. "Do dnešného dňa sa do štrajku zapojilo vyše 14 500 pedagógov. Podľa našich prepočtov odpadlo alebo bolo neodborne suplovaných okolo 300-tisíc vyučovacích hodín. Situácia je teda vážna. Blížia sa celoštátne testovania, maturity. Aké opatrenia vláda doteraz urobila, aby sa všetky deti mohli učiť? Sú v tomto štáte zálohy, ktoré by zajtra nahradili asi deväťtisíc pedagógov, aby sa mohlo riadne učiť?" pýtal sa a zdôraznil, že od vlády chce len splnenie svojich sľubov.
Predseda NR SR a exminister školstva Peter Pellegrini (Smer-SD) zdôraznil, že školstvo je veľký komplex.
"Nedá sa prísť pred Úrad vlády a žiadať okamžité splnenie požiadaviek. Dnes tvrdiť, že sa za štyri roky neurobilo nič, je nefér. Preto si myslím, že väčšina pedagógov, ktorá dnes učí, rešpektuje stav a trend, ktorý sme nastavili. My v tomto trende budeme pokračovať. Učitelia by sa nemali nechať opantať populistickými sľubmi. Dnes môže sľúbiť hocikto hocičo, ale nenesie za nič zodpovednosť. Ak budete veriť záväzkom strán, ktoré pre vás za dva roky neurobili nič, je to tiež nefér," odkázal Pellegrini učiteľom s dôvetkom, že je potrebné hovoriť pravdu a fakty.
Šéf parlamentu je tiež presvedčený, že je nefér do organizovaných živých reťazí zapájať aj malé deti, ktoré nevedia, o čo ide. "Je nefér brať si deti za rukojemníkov. Dohodnime sa, že ak nová vláda nebude riešiť požiadavky učiteľov, vtedy treba ísť do štrajku," povedal.
Podľa Kočana je však nefér hovoriť, že učitelia, ktorí ostali učiť alebo zo štrajku vystúpili, uverili sľubom. „Často ide o matky samoživiteľky či začínajúcich učiteľov, ktorí si nemôžu dlhší štrajk dovoliť. Koľko reálne učiteľov zdieľa vaše názory, je ťažké povedať," odkázal.
"Neplníte si vlastné sľuby"
Líder KDH Ján Figeľ si myslí, že ak už je tu tento kritický stav, treba situáciu využiť. "Tí, ktorí v Európe stavili na rozumné školstvo, vyhrávajú. Tí, ktorí ho podceňujú, prehrávajú. Odpoveďou na krízu sú rozum a svedomie. Ak budú dominovať, posunie to školstvo do stredu záujmu. Ak je rozdiel medzi politikmi a štátnikmi, prejaví sa to najviac v školstve. Lebo politik myslí na najbližšie voľby, štátnik na najbližšiu generáciu," konštatoval.
Podľa člena výboru Martina Poliačika (SaS) by bolo fér, keby zo strany vlády nevyšli tri rôzne štatistiky o platoch učiteľov, ale mali by sme riadne rovné čísla.
"Traja ministri školstva tejto vlády mali tri rôzne koncepcie, ktoré si úplne odporujú. Bolo by fér povedať, že si neplníte vlastné sľuby. Navyše tento výbor nezvolal Smer-SD dobrovoľne, musel to urobiť na žiadosť opozície. Doteraz bol minister zalezený na ministerstve. Keby prišiel sám, to by bolo fér," myslí si.
Šéf školských odborov Pavel Ondek povedal, že sa do štrajku nezapojili, lebo bola vlani podpísaná kolektívna zmluva. Požiadavky štrajkujúcich však podporuje a považuje za pozitívne, že sa o školstve opäť hovorí.
"Ak nová vláda nepovie jasne, čo, ako a dokedy chce so školstvom urobiť, budú protesty," avizoval s tým, že má ťažké srdce na všetky doterajšie vlády, ktoré deklarovali, že školstvo je ich prioritou, ale nikdy sa reálnou prioritou nestalo.