A pravidelná piatková direktíva v podobe obsiahleho scenára spravodajstva spísaného priamo Kremľom. V zákopoch novodobej studenej vojny rozpútanej ukrajinskou krízou je hlavnou zbraňou neúnavná propaganda. Ruskí novinári majú na výber: bezpečná existencia na lodi s režimom, alebo vzbura - a z nej plynúce následky, píše portál lidovky.cz.
"Začína sa studená vojna, vyhlásil šéfredaktor. Povedal, že sme na začiatku éry, v porovnaní s ktorou budú sedemdesiate a osemdesiate roky pôsobiť ako detská hra. A tí, ktorí sa v nej nechcú angažovať, sa môžu zbaliť a nájsť si inú prácu. Všetci ostatní: vitajte v klube."
Takto opisuje situáciu niekdajší zamestnanec Všeruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti (VGTRK) zlomovú redakčnú poradu, ktorá sa odohrala v druhej polovici minulého roka vo februári - na pozadí dramatických udalostí v Kyjeve, ktoré vyústili vo zvrhnutie skorumpovanej vlády Viktora Janukovyča.
Tí, ktorí na námestí Nezávislosti bojovali za premenu svojej krajiny, dnes vtedajšie búrky nazývajú "revolúciou dôstojnosti". Interpretácia Moskvy je nemenej známa: pučisti sa vysporiadali s vládou zvolenou v legitímnych a demokratických voľbách a nastolili namiesto nej k fašizmu inklinujúcich "Banderovcov", to všetko s výdatnou podporou západných tajných služieb - výklad, ktorý rezonuje ďaleko za hranicami Ruska.
Najspoľahlivejším mostom medzi Kremľom a jeho cieľovou skupinou sú tradične ruské médiá. Režim Vladimira Putina na ich oddanosť spolieha už od samého začiatku a ako nástroj svojej mocenskej politiky si ich niekoľko rokov rozmaznáva, prípadne podľa potreby utiahne skrutky.
S vypuknutím krízy na Ukrajine začal putinismus svoju metódu cukru a biča uplatňovať o to neúsprosnejšie. Kým verné kanály, ktorých vlajkovou loďou sú televízne stanice združené práve v štátnom unitárnom gigante VGTRK, prosperujú, nezávislé opozičné médiá pod sústredeným tlakom Kremľa jedno po druhom kolabujú.
"Putin je taký homonkulus z televízneho produktu - mediálny produkt, populista, (ktorý) sa chce a musí páčiť. Novinárska obec (u nás) obsluhuje vládnu moc. Ruské médiá ju priamo zbožňujú, pripomína to lásku k milenke. Dobre vedia, na kom sú závislé - nie je to verejná mienka, nie sú to politické strany, nie je to opozícia ani ďalšie inštitúcie demokratickej spoločnosti. A to, čo sa v súvislosti s krízou na Ukrajine deje v našich masmédiách, nemá s profesiou novinára nič spoločné," konštatoval v minulom májovom rozhovore pre Lidovky.cz Vitalij Jaroševskij, jedna z hlavných tvárí známeho opozičného denníka Novaja Gazeta.
V réžii Kremľa
Dnes, viac ako rok po tom, čo aj letmý pohľad na ruskú mediálnu scénu prezradí, že situácia sa príliš nezmenila - a ak áno, tak len smerom k ešte hlbšej symbióze. Príkladom môže byť prípad berlínskeho spravodajcu kanála NTV Konstantina Goldentsvaiga. Vedenie redakcie s ním predčasne rozviazalo zmluvu po tom, čo v rozhovore pre nemeckú televíziu nazval Vladimira Putina "cynikom". Na svojej facebookovej stránke následne prosil o odpustenie za to, že sa na "kolektívnom šialenstve propagandy" podieľal.
A propagandistické ťaženie Moskvy v súvislosti s ukrajinskou krízou teraz opísali aj ďalší jeho aktéri. Svedectvá niekdajších zamestnancov VGTRK zozbieral Alexander Orlov, bývalý zástupca šéfredaktora stanica Rossija-24 (kanál spadá pod VGTRK - pozn. red.), ktorý bol podľa svojich slov pred dvoma rokmi prepustený kvôli svojej podpore Putinovho konkurenta Alexeja Navalného a teraz o praxi ruskej televízie píše knihu.
O prepisoch rozhovorov s dvoma nemenovanými "dezertérmi" z VGTRK informoval v obsiahlom materiáli server Colta.ru. Obidva zdroje sa zhodujú: výber tém, slovník, príprava správ aj ich finálna podoba je úplne v réžii Kremľa.
Manažéri redakcie sa za jeho červenými múrmi zúčastňujú pravidelných stretnutí, na ktorých sú poučení ohľadom stratégie chystaného spravodajstva. Teóriu potom uvádzajú do praxe radoví redaktori, každý so svojou vlastnou úlohou v rámci spoločnej agendy, vysvetľuje jeden z novinárov.
Druhý dopĺňa, že editori sa každý piatok vracali z Kremľa s objemnými zložkami inštrukcií, o čom všetkom, a predovšetkým akým spôsobom, je potrebné informovať, vrátane toho, "akých najvhodnejších expertov pozvať." "Z tej zložky mi priniesli nejaké stránky, a podľa nich som potom pracoval," vysvetľuje.
Preč s juntou! Na deväť dní
Ruskému spravodajstvu o dianí na Ukrajine tak rýchlo začali dominovať termíny "banderovci", "junta" či "fašisti", ktoré si nemenej náhlivo našli svoje publikum tiež za hranicami Ruska.
S príchodom septembra potom na chvíľu zmizli - v súvislosti s prvou mierovou dohodou z Minska, kde sa Moskva pasovala do úlohy garanta, neboli ďalšie pokyny v danej situácii žiaduce, tvrdí spovedaný žurnalista. Jeho slová potvrdzuje štúdia zverejnená na monitore Medialogia, ktorá zistila, že "junta" sa z rétoriky ruských médií vytratila na celých deväť dní - aby sa s čerstvo načerpanou silou vrátila, keď sa dojednaný pokoj zbraní zrúcal a EÚ a Spojené štáty v sankciách proti Rusku pritvrdili.
Šéfredaktori štátnych kanálov sa tešia istej miere samostatnosti, uznáva bývalý zamestnanec VGTRK. Môžu sa vraj slobodne rozhodnúť, či odvysielajú reportáž o "nejakej automobilovej nehode na predmestí Moskvy". Ale ak ide "o vysokú politiku, vojnu a mier, slobodu nemajú žiadnu," upresňuje.
A dodáva, že štátnej manipulácii podliehala dokonca aj predpoveď počasia: s blížiacim sa príchodom zimy údajne vedenie redakcií naliehalo, aby v prípade Ukrajiny vyznievali správy o počasí nevľúdne. Dôvod? Ruská páka v podobe dodávok plynu. "Všeobecným trendom bolo podnietiť strach: (Ukrajina) na nás závisí, ale my jej plyn nepošleme a všetci zmrzneme," hovorí novinár.
Mnohí z tých, ktorí mašinériu ruskej štátnej propagandy poháňajú, pritom nielenže neveria tomu, čo svojmu početnému obecenstvu predkladajú, ale ešte pomerne nedávno sa sami angažovali v opozičných hnutiach.
Protivládnych protestov spätých s opätovným nástupom Putina do prezidentskej funkcie sa napriek "kategorickému zákazu" zúčastnilo 40-50 percent kolegov, odhadol prvý Orlovov zdroj. "Lenže výpoveď nepodali," dopĺňa. "Dôvody boli banálne: rodiny, pôžičky. A navyše: každý chápal, že nie je kam inam ísť."