Okolo 2,2 miliardy kresťanov vo svete si dnes pripomínajú slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom v roku.

Veriaci si pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov od Jeruzalema. Tam prišiel kvôli sčítaniu ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš.

Veriaci kresťania sa v dnešný sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj na svete. V mnohých katolíckych kostoloch na Slovensku sa okrem slávnostných omší konajú dnes popoludní aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry. V evanjelických a iných reformovaných chrámoch sa predpoludním i popoludní konajú slávnostné služby Božie s Večerou Pánovou.

Presný dátum narodenia Pána pred asi 2000 rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Kresťania dali novú náplň pohanskému sviatku narodenia Slnka - Natalis solis invicti. Rímski kresťania tento sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, kde je Kristus označovaný ako Slnko spravodlivosti - Sol Iustitiae, Kristus - Svetlo sveta. Dátum slávenia Narodenia Pána 25. decembra sa rýchlo ujal v celom kresťanskom svete.

Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.

Od 6. storočia sa stalo tradíciou, že na sviatok Narodenia Pána 25. decembra kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa María Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.