Šéfa kresťanských demokratov a podpredsedu parlamentu Jána Figeľa sa vládny Smer rozhodol odvolať z funkcie. Dôvodom podľa nich boli nízke ceny, ktoré v tom čase stavbári ponúkali. Vládni poslanci preto vinu za problémy firmy Juraja Širokého začali hádzať naňho. Rozhovor sa robil v piatok, keď Figeľ bol ešte podpredsedom parlamentu. „Firmy pochopili, že súťaž je naozajstná,“ vraví v rozhovore Figeľ.
Odvolávajú vás práve za Váhostav. Keď ste boli ministrom dopravy, vaše obdobie sa označuje ako éra lacných diaľnic. Kde sa tie ceny zrazu vzali?
Je to viacero faktorov. Po prvé, my sme organizovali skutočné súťaže. Viacerí odborníci povedia, že pred naším obdobím išlo o kvázi súťaže. Boli to reálne súťaže s reálnymi firmami za reálne ceny. Problém sa volá Váhostav, pretože ten po zmene vlády má politické krytie. Prečo v problémoch neplatenia nie je Eurovia, Strabag-Zipp či Skanska?
Neodpovedáte však na otázku.
Predtým neboli také kvalitné súťaže. Dodnes sa tu vyšetrujú kartelové dohody z predchádzajúcich vlád, teda vlády Roberta Fica alebo Mikuláša Dzurindu. Ja toto odmietam. Po kríze prevládal na trhu dopyt. Odstránila sa vata z položiek cien. Veľmi časté boli informácie o províziách – a toto odpadlo. A zrazu je iná cena, pretože minister Figeľ takéto veci nerealizoval, naopak, odmietal ich. Firmy pochopili, že súťaž je naozajstná. Nesúťažil jeden s jedným, ako sa stávalo a stáva, ale išlo o reálne súťaže s reálnymi cenami a reálnymi firmami. Nemal som dôvod pochybovať.
Vy ste sa o tom rozprávali s odborníkmi?
Samozrejme. Nemyslím tým však poslancov Martvoňa a Blahu.
Myslím konkrétnych odborníkov, či už projektantov, alebo Výskumný ústav dopravný.
Považujete Výskumný ústav dopravný za značku kvality? Oni za diaľnice neplatia. Riaditeľ VÚD je autorom výroku, že najdrahšie diaľnice sú nepostavené diaľnice. Ja som to verejne kritizoval, lebo ide o nadbiehanie štátnym peniazom.
Rozprávali ste o týchto cenách s nezávislými expertmi?
Áno, rozprával som sa opakovane a systematicky. Ceny boli hodnotené položka za položkou, ktoré hodnotila výberová komisia, nie politik. Podmienky boli konzultované s ÚVO, ktoré viedol Roman Šípoš, nominant Smeru a dnes poradca premiéra. Kontrolovali VO ľudia od Fica. Všetky zmluvy vyhodnocovala Európska komisia cez expertný tím Jaspers, a to sú medzinárodní odborníci. Ak by to neodsúhlasili, tak by to EÚ nefinancovala.
Čítajte aj: Kauza Váhostav: poslanci budú rokovať o ozdravení stavebného gigantu
Vy ste tie ceny nepovažovali za podozrivé?
Nie. To sú reálne ceny. V tých cenách bola zakomponovaná rezerva vo výške desať percent. V tých cenách bol podľa generálneho riaditeľa Váhostavu aj mierny zisk. Len na dvoch stavbách za mňa bol Váhostav najlacnejší. Pri Levoči bol pritom rozdiel oproti druhému nepatrný. Nejestvoval zákonný dôvod na neprijatie ponuky či vylúčenie zo súťaže. Ak chceme drahšie preto, lebo Smeráci kričia, tak budeme politicky rozhodovať, aká má byť cena.
A vy viete povedať, čo je dobrá cena?
Treba sa spoľahnúť na expertov. A Európska únia nebude preplácať to, čo nie je expertne potvrdené. Či Robert Fico je ten referenčný?
Stratové zákazky nemá len Váhostav, ale má ich aj Eurovia. Neboli teda tieto nízke ceny tým, že ste PPP projekty zrušili a súťaže vypísali neskoro a stavbári boli ako vyhladovaní psi?
Ja mám konať vo verejnom záujme. Zrušil som preto predražené megakšefty na 30 rokov. Váhostav bol v kontrakte PPP na 75 km D1 za 9 miliárd eur. Na Západe sa to volápublic-privatepartnership. U nás išlo o predražené, podvodné a protiústavné diela. Chcete také? Mal som to zrušiť?
Myslím si, že áno.
Fajn. Mal som začať výstavbu cez súťaže? Firmy tieto ceny v tendroch ponúkali. Nebola tam žiadna pištoľ, žiadne diktáty.
Nebol tam aj marketingový tlak?
To je čo? To je výmysel Smeru. To je návrh stupídneho a absurdného uznesenia, ktoré navrhuje proti mne Smer. Vedome som svoje rozhodnutia po odobrení odborníkmi urobil. A neviem, čo je marketing. Viem, čo hovorí zákon, a podľa neho som postupoval. Len zopakujem: Neviem, čo je tu marketing. Pre mňa sú kritériami a nástrojmi zákon, svedomie a verejný záujem.
Keď ste zrušili PPP projekty, úseky diaľnic boli pripravené na výstavbu. Avšak tendre, ako aj vyhodnotenie súťaží prišli neskoro. Napríklad Levoču ste podpísali v lete 2011, Dubnú Skalu na jeseň 2011. Prečo to tak dlho trvalo?
Aké jednoduché je napísať článok. Bolo treba vysporiadať sa s koncesiou, ktorá mala svoje dôsledky. Ja som musel vyjsť zo zmlúv, kde bolo možné očakávať aj zmluvné sankcie. Som rád, že sme neprišli o veľa peňazí, lebo vláda Fica podpísala dva balíky za takmer 17 miliárd eur na 30 rokov. Viete, aké tam boli sankcie? Ak by sme neboli korektne postupovali, tak by nás to stálo veľa peňazí.
Vy ste však boli naklonený tretí balík pustiť.
Bol som naklonený ho realizovať, ak by bol prijateľný.
Okrem toho sa vám, aspoň ste to hovorili, podarilo dohodnúť s firmami zľavu.
Áno, čo potvrdzuje, že tam bola obrovská vata. Negociačné rokovania dosiahli vyrokovanie zľavy vo výške viac než štvrtiny z platby za dostupnosť. A už to rokovanie potvrdilo, že zmluvy sa robili skôr politicky než odborne. Následne sme sa rozhodli, že eurofondy, teda výhodnejšie stavanie, využijeme aj na tretí balík PPP projektov, teda diaľnice okolo Žiliny. Máte s tým problém, že dnes sa tunel Višňové stavia za 400 miliónov, a nie za 1,15 miliardy, ktorú odsúhlasila partia Fico, Vážny, Počiatek? To je 35 percent z ceny, ktorú podpísali. Realitu dodefinuje trh, reálne ceny. Keby sme to nechali realizovať, tak sa nabalia hlavne cudzie banky.
Stavbári, ktorí to však chceli stavať, si mohli pobrať lízingy či úvery.
Povedzte mi mená tých stavbárov.
Colas, Doprastav, Váhostav, Hochtief. Tí všetci sa na PPP projekty pripravovali nejakým spôsobom.
Presne, ten nejaký spôsob je dôležitý. Aj veľa hotelových a politických rokovaní zrejme absolvovali.
Keď sa však tie zákazky zrušili, do súťaží išli za akúkoľvek cenu.
Nie za akúkoľvek, ale za prijateľnú pre nich. Áno, sú aj také zákazky, kde firma ide na nulu z hľadiska zisku. Samozrejme, bola suchota na trhu, bola kríza, ktorá zasiahla aj stavebný sektor. Aby však politik určoval bakšiše či nadhodnocoval ceny? To robia možno teraz.
Vy ste verili, že ide o reálne ceny?
Áno, veril som výberu na základe ponúk. Ale bolo treba využívať kontrolu financovania stavieb podľa zmlúv. Štát predsa platil. Tak kam odišli platby, ak nie k subdodávateľom? Čo robilo tri roky ministerstvo dopravy a NKÚ?
Čo vás na to nabádalo?
A čo vás presviedča, že ceny reálne nie sú? Skanska postavila jedno z diel z toho obdobia, Strabag postavil ďalšie, Eurovia stavia. Len Váhostav, jedna firma, ktorá už raz jednou pochybnou reštrukturalizáciou prešla, dnes robí ďalšiu. My sme nastavili svetlo tak, aby ihrisko bolo transparentné.
Tretí deň vás odvolávali z postu podpredsedu parlamentu. Dokedy si myslíte, že túto pozíciu ustojíte?
Cestou do parlamentu som rozmýšľal, ako to dopadne. Čakal som, že v piatok svoje odhodlanie dokončia. Popritom mi napadla ľudová pesnička: Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali. Jej slová sa naplnili.
A teda dokedy budete ešte podpredsedom parlamentu?
Slová spomínanej ľudovej pesničky však majú pokračovanie: Ešte ma tri dni budú, aj tak ma nedostanú. Neviem. Som presvedčený, že to má v rukách Smer, keďže má moc ma odvolať. Ak sa tak rozhodol Robert Fico a Juraj Široký, to dielo zrejme aj dokonajú. Nie je to dobré nielen pre samotný Smer, ale ani parlamentnú demokraciu. Je to vôbec prvýkrát, čo opozičný predstaviteľ vedenia parlamentu je odvolávaný za absurdné odôvodnenie.
Za vás sa postavilo celé vaše hnutie. Je to naozaj tak?
Tento útok na predsedu hnutie ešte viac zjednotil. Dostávam mnohé podporné telefonáty, či e-maily z regiónov, ktoré sú veľmi pozitívne. Principiálny postoj opozície je tiež povzbudením.
Pôjde KDH do vlády so Smerom v roku 2016?
My koalíciu so Širokým nepripravujeme a ani v takej koalícii nebudeme.
Kto je Ján Figeľ
Od roku 2009 je predsedom Kresťanskodemokratického hnutia. Od 4. apríla 2012 je podpredsedom parlamentu. Od júla 2010 do apríla 2012 bol minister dopravy a prvým podpredsedom vlády Ivety Radičovej. Počas výkonu funkcie štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí zodpovedal za prístupové rokovania Slovenskej republiky za člena Európskej únie. Keď sa Slovensko stalo členom Európskej únie, ako prvý Slovák vykonával funkciu komisára Európskej únie.