Zrušený Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne musí štátu doplatiť dane z príjmu viac ako 52-tisíc eur. Rozhodol o tom Najvyšší súd SR.
Najvyšší súd tak potvrdil rozhodnutie nitrianskeho krajského súdu. Rád sv. Benedikta nepochodil so žalobou na Finančné riaditeľstvo SR z roku 2012, ktoré potvrdilo dodatočný platobný výmer daňového úradu. Daniari vyrubili rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 na 52 641,67 eur. Dôvodom vyrubenia vyššej dane bola úprava základu dane rádu.
Daňový úrad totiž pri daňovej kontrole zistil, že Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne ako právnická osoba nezriadená na podnikanie, dosiahol príjem z prenájmu cirkevného majetku. Podľa daniarov rád výšku daňovej povinnosti znížil v rozpore so zákonom o dani z príjmov o náklady, ktoré nesúvisia s dosiahnutým príjmom z cirkevného majetku. Išlo najmä o náklady, ktoré prevažne slúžili na zabezpečenie réžie a hlavného predmetu činnosti rádu.
Krajský súd v Nitre v napadnutom rozsudku odmietol považovať za oprávnené daňové náklady napríklad cestovné vo výške viac ako 26-tisíc eur, mzdové náklady za viac ako 27-tisíc eur či ostatné služby vo výške viac ako 300-tisíc eur. Podľa rozsudku Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne nevedel v priebehu daňového konania za rok 2010 dostatočne a hodnoverne vysvetliť uplatnené náklady za viac ako 412-tisíc eur.
Podľa súdu rád z celkových vynaložených nákladov účtoval 90 percent na administratívne náklady a desať percent na režijné náklady. Súd tiež rádu vyčíta nedostatočné a neprehľadné vedenie účtovnej evidencie.
Najvyšší súd v zdôvodnení rozsudku upozornil, že rád vykázal súčet výnosov za rok 2010 na viac ako 278-tisíc eur a súčet nákladov na takmer 414-tisíc eur. Hospodársky výsledok rádu pred zdanením tak bol mínus 136-tisíc eur a preto základ dane bola nula.
Trnavský arcibiskup Ján Orosch minulý rok odobral súhlas na činnosť Rádu svätého Benedikta v Komárne, pretože nenaplnil stanovené podmienky k činnosti, ktoré vychádzajú z Kódexu kánonického práva. To znamená, že v Komárne nevznikla žiadna komunita benediktínov.
Rád svätého Benedikta v Komárne reprezentoval podľa Trnavskej arcidiecézy jedine hospodár Juraj Szalay, ktorý je civilná osoba a nie rehoľník. Ten v Ráde svätého Benedikta, kde je hospodárom, zamestnáva aj svoju sestru Silviu Szalayovú, ktorá má dispozičné práva k účtom kláštora v Komárne. Rovnako má dispozičné právo k účtu kláštora Rádu svätého Benedikta v Komárne aj arciopát Astrik, ktorý je predstaveným panonhalmského arciopátstva.