Pri predstave, čomu všetkému je vystavený život našich druhov s opačnou sexuálnou orientáciou, ma napĺňa úzkosť. Nevyhnutne potrebujú úctu, prijatie a podporu spoločenskej väčšiny pri boji nie s fiktívnou, ale s naozajstnou diskrimináciou, ktorej čelia.

V tomto texte skúsim zdôvodniť svoj postoj a zároveň obavu, že súčasný „liberalizmus“ – na rozdiel od klasického liberalizmu – podkopáva liberálnu demokraciu postavenú na neutralite. Áno, aj o tejto téme sa bude v referende rozhodovať, hoci nemá explicitné vyjadrenie v žiadnej z troch referendových otázok.

Manželstvo je privilégium

Základný morálny apel odporcov referenda znie: Prečo ste proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, keď takáto zmena je len doplnením, nie ohrozením súčasného stavu? Prečo úbohým lesbám a gejom nechcete uznať práva? Prečo ich nenávidíte?

V týchto slovách sú tri ľahko rozpoznateľné omyly. Referendum nie je vyjadrením nenávisti k homosexuálom, manželské výsady nie sú ľudským právom, a už vonkoncom nemá oporu tvrdenie, že klasické manželstvo touto zmenou nebude ohrozené. Bude. Takouto zmenou totiž v politickom zmysle prestáva existovať.

Manželstvo má tri roviny. Okrem vnútornej intimity a náboženského záväzku tou treťou rovinou je manželstvo ako verejná inštitúcia, o ktorú v tomto zápase ide. Otázka znie: Prečo politická sféra vzala pod svoje krídla čosi také intímne a súkromné – čo sú atribúty, kam jej chápadlá nemajú siahať – a rovno z toho urob...