Rok 2008 – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou kúpil v Košiciach budovu na Ipeľskej ulici. Dal za ňu 1,3 milióna eur, avšak s jednou podmienkou. Aby ju vôbec mohol využívať, musel by do nej investovať ďalších osem miliónov eur. Rok 2014 – s rekonštrukciou sa ani len nezačalo. Skôr naopak, opäť sa odkladá. Zatiaľ na neurčito. Takýto výsledok ukázal rozpočet, ktorý si úrad naplánoval na roky 2015 ž 2017 a predložil ho na rokovanie vlády.
Napriek tomu, že budova stojí už sedem rokov v pôvodnom stave, prázdna a bez potenciálu, aby sa v najbližšom čase prerobila, zbaviť sa jej nechce. Ako tvrdí jeho hovorkyňa Soňa Valašíková, v budúcnosti s ňou má svoje plány. Chceme do jednej budovy sústrediť laboratórnu časť, výkony pitvy a košickú pobočku – zdôvodňuje.
Odporúčajú predaj
Fakt je, že chátrajúca budova z roka na rok stráca na cene. Ako odhaduje realitná maklérka Marianna Tomčová z košickej Cassovia Realitas, dnes môže byť jej hodnota oproti roku 2008, keď ju úrad kupoval, o 20 až 30 percent nižšia. „V roku 2008 boli ceny na realitnom trhu príliš vysoké,“ hovorí o hlavnom dôvode poklesu ceny. Podľa nej by bolo logickejšie, ak by sa jej štátny úrad zbavil. V konečnom dôsledku by totiž preň boli výhodnejšie prenajaté priestory, ktoré by mohli ihneď aj využívať.
Okrem toho, že budova roky chátra a nevyužíva sa, úrad roky platil za jej stráženie nemalé peniaze. Na začiatku išlo o sumu 5 760 eur mesačne, po zmene vedenia až do augusta minulého roka bola cena mesačného nájmu 500 eur. „Obozretný hospodár by asi použil peniaze inak,“ komentuje Tomáš Szalay z HPI, ktorý v minulosti pôsobil ako poradca na ministerstve zdravotníctva.
Analytik INESS Radovan Ďurana dodáva, že všeobecne platí, že verejná správa nakladá s budovami veľmi neefektívne. Nevyužívaný majetok by sa mal podľa neho okamžite odpredať. „Nové investície by mali byť povolené až po dôslednom audite existujúcich kapacít a nastavení pravidiel obsadzovania kancelárskej plochy,“ uzavrel Ďurana.
„Neefektívne a nelogické“
Ministerstvo zdravotníctva na otázku HN, či je efektívne, ak úrad vlastní budovu, ktorú nemôže využívať, odpovedalo, že tieto veci sú plne v kompetencii úradu.
Budovu v Košiciach pritom kupoval úrad v čase, keď ju viedol nominant Smeru-SD Richard Demovič. Ten za ďalších 330-tisíc eur objednal aj projektovú dokumentáciu s tým, že v rozpočte mal na opravy vyčlenených 850-tisíc eur. Teda iba nepatrnú časť sumy, aká bola potrebná.
Aj tá sa však nakoniec použil na rekonštrukciu budovy úradu v Bratislave. S Demovičom sa HN včera nepodarilo spojiť. Jeho nástupca Ján Gajdoš v minulosti všetky tieto kroky označil za „nepremyslené, neefektívne a nelogické“. Okrem toho dodal, že úrad pre svoje pracoviská nové priestory nepotrebuje a priestory v odkúpenej budove sú predimenzované. Súčasné vedenie nevie povedať, koľko zamestnancov by v košickej budove v budúcnosti chceli umiestniť.
Úrad si aj predražene prenajímal
S nákupom budovy pre košické pracovisko súdneho lekárstva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa spája aj kauza predraženého nájmu ústredia úradu. Ten si v rovnakom čase, teda v roku 2008, dohodol s firmou SAAR, že bude využívať ich budovu na Želovej ulici. Skôr ako podpísali nájomnú zmluvu, previedli spoločnosti 850-tisíc eur, aby ju zrekonštruovali. O dva roky nato, po výmene vedenia úradu, podal jeho predseda Ján Gajdoš krátko po nástupe do funkcie trestné oznámenie pre podozrenie z trestných činov podvodu a porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Ako včera HN informoval úrad, bratislavské krajské policajné riaditeľstvo ho však nakoniec odmietlo. Gajdoš okrem presunu peňazí kritizoval aj sťahovanie ústredia úradu. Podľa neho to bolo zbytočné a navyše nevýhodné. Za staré sídlo totiž platili o dve eurá za štvorcový meter menej ako na novom mieste. Okrem toho zmluva garantovala 3,5 percentný nárast ceny nájmu ročne bez ohľadu na nárast spotrebiteľských cien. SAAR získala takúto zmluvu na 15 rokov. V nej sa úrad zaviazal aj na to, že všetci jej zamestnanci sa budú stravovať v zariadení tejto súkromnej spoločnosti. SAAR dostala na starosť aj upratovanie a bezpečnostnú službu. „Budeme preto musieť prepustiť minimálne 10 percent zamestnancov,“ povedal v tom čase Gajdoš.