Slovensko má ďalšieho prezidentského kandidáta. Je ním jedna z kľúčových postáv Nežnej revolúcie, herec a bývalý politik Milan Kňažko.
"Budem kandidovať. A čas, kedy to oznámim aj so základnými témami a posolstvom, sa blíži. Je to otázka krátkej doby," potvrdil Kňažko v online rozhovore na HNonline.
Kňažko chce vystupovať ako nezávislý kandidát. "Rozhodne podporím všetky prvky priamej demokracie a nepodpíšem žiadny zákon, ktorý by bol v rozpore s týmto smerovaním. Moje skrine sú otvorené. Nechcem patriť ani k modrým, a už vôbec nie k červeným," dodal.
Svoju politickú orientáciu však neskrýva. Pri otázke, či by v druhom kole volieb podporil protikandidáta Roberta Fica (alebo iného nominanta Smeru-SD) odpovedal jednoznačne: "To je povinnosť každého demokrata."
Aké má Kňažko šance v prezidentskom boji? Politológovia sú zatiaľ opatrní. "Nie je bez šance, ale treba si počkať konečný zoznam kandidátov," hovorí šéf agentúry Polis Ján Baránek.
Martin Klus tvrdí, že ide o ďalšie trieštenie stredopravých voličov. Šance Kňažka podľa neho ovplyvní možný kandidát SDKÚ-DS. "Ak by sa Iveta Radičová rozhodla, že pôjde kandidovať, výrazne by to ovplyvnilo preferencie všetkých ostatných."
V poslednom prieskume zaradila agentúra Focus medzi možných adeptov na prezidenta aj Kňažka. So ziskom 7,2 percenta hlasov by skončil až na piatom mieste za Ficom, Kiskom, Hrušovským a Procházkom.
Kto je Milan Kňažko
Po absolvoval štúdia herectva na Vysokej škole múzických úmení v Bratislave sa herectvu venoval aj na Medzinárodnej divadelnej akadémii vo Francúzsku. Ako divadelník bol členom súboru Divadla na Korze, Novej scény aj Slovenského národného divadla. V roku 1990 bol niekoľko mesiacov dekanom Divadelnej fakulty VŠMU. Popri divadle sa venoval aj televíznej a filmovej tvorbe. V roku 2002 sa stal prezidentom bratislavského Medzinárodného filmového festivalu. Štyri roky pôsobil ako generálny riditeľ Televízie JOJ.
Do politického diania vstúpil Kňažko v roku 1989, kedy spoluorganizoval a moderoval novembrové mítingy v Bratislave. Je jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu. Bol poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla a zároveň poslanec federálnej snemovne. V roku 1991 spolu s Vladimírom Mečiarom zakladal HZDS. Z hnutia však čoskoro odišiel a stal sa opozičným politikom. V rokoch 1998 až 2002 bol ministrom kultúry.