„Vylepšovanie“ štátnych financií sa podpísalo pod rekordný rast dlhu slovenskej ekonomiky. Počas posledných troch mesiacov vlaňajška narástol jej dlh voči zahraničiu o viac ako tri miliardy eur. Údaje Národnej banky Slovenska dokazujú, že ide o najrýchlejší rast za viac ako štyri roky.

Firmy „napredovali“

Za nelichotivým výsledkom stoja hlavne nefinančné podniky. „V ich prípade ide o získanie finančných zdrojov emisiou dlhopisov do portfólia zahraničných subjektov v objeme dve miliardy eur,“ spresnila vedúca tlačového oddelenia Národnej banky Slovenska Jana Kováčová. Analytikov pritom tento výsledok nezaskočil. „Vlani veľké energetické spoločnosti emitovali dlhopisy. Získané prostriedky použili aj na vyplatenie superdividendy štátu,“ spomína hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides.

Západoslovenská energetika si predajom dlhopisov zahraničným investorom prilepšila o 630 miliónov eur. Takmer dve tretiny mala podľa plánov poslať do Štátnej pokladnice. Na podobný krok, teda zvýšenie dlhu voči zahraničiu, sa vlani odhodlal aj Slovenský plynárenský priemysel. Vláda pod taktovkou Roberta Fica za to zožala kritiku to strany odborníkov. Poslali jej hneď niekoľko výčitiek. Na jednej strane sa obávali o finančné zdravie samotných podnikov, ktoré na seba zobrali bremeno veľkých dlhov. Ich splácanie by sa podľa niektorých mohlo negatívne odraziť na cenách energií pre domácnosti a firmy. Predseda strany SaS Richard Sulík vtedy hovoril v súvislosti so superdividendou o „supertuneli“. „Jednorazové a nesystémové“ vylepšovanie štátneho rozpočtu a dlhu navyše podľa odborníkov zoberie krajine možnosť získavať touto cestou potrebné financie v budúcich rokoch.

Okrem výdavkov na superdividendy však Národná banka hovorí aj o možnej súvislosti s novými investíciami. Predovšetkým veľké podniky so zahraničným vlastníkom začali v posledných rokoch preferovať získavanie peňazí zo zdrojov mimo Slovenska. Pre zhoršujúce sa podmienky úverovania v slovenských bankách je pre ne často výhodnejšie získavať peniaze „na úrovni skupiny“.

Bez poplachu

Podľa ekonómov však mimoriadny rast zadlženia ekonomiky nie je dôvodom na paniku. „Z nášho pohľadu sa nič neštandardné nestalo, čo by mohlo nejako ovplyvniť finančnú stabilitu na Slovensku. Čisté finančné pasíva Slovenska voči zahraničiu stagnujú už niekoľko kvartálov, v pomere k HDP dokonca klesajú,“ hovorí analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Za kľúčové považuje, že naša ekonomika si už nemusí požičiavať na to, aby mala čím zaplatiť za importované tovary a služby. Na to si vie „zarobiť“ vďaka exportu. Ani rast dlhu podnikov nie je pre Slovensko zatiaľ problém. „Zadlženosť našej nefinančnej sféry je jedna z najnižších v Európskej únii, takže to, že rastie objem dlhu slovenských spoločností v zahraničných rukách, nevnímame ako negatívne, skôr je to prejav dôvery,“ uzatvára Boros.