Milan Belica, predseda Nitrianského samosprávneho kraja
+Pri nástupe do funkcie považoval za najväčší problém rastúcu nezamestnanosť. Tú sa mu podarilo znížiť. Kým v roku 2010 bola podľa Štatistického úradu SR na úrovni 15,4 percenta. Vlani to už bolo 13,3 percenta.
+Podľa mimovládky INEKO je to druhý najlepšie hospodáriaci kraj. Každoročne hospodári s prebytkom, za vlaňajší rok bol v pluse o 4 milióny eur.
-Z celkovo 2040 kilometrov ciest II. a III. triedy, ktoré župa spravuje, dokázal opraviť iba 250 kilometrov, čo je 12 percent. Z rôznych zdrojov investoval takmer 40 miliónov eur.
-Významné možnosti župan videl v širšom využívaní elektronických aukcií pri verejnom obstarávaní. V rebríčku transparentnosti TIS kraj skončil v oblasti využívania elektronických aukcií na poslednom mieste.
Reakcia: NSK na zlepšenie svojej cestnej siete urobil, čo bolo v jeho možnostiach, a to aj napriek tomu, že od štátu prevzal cesty II. a III. triedy najmenej s 30-ročným investičným dlhom a ležiace z 80 percent na majetkovo-právne nevyrovnaných pozemkoch. Kraj realizoval v rokoch 2012 až 201323 elektronických aukcií s úsporou takmer 600-tisíc eur, predstavujúcou rozdiel medzi predkladanou a zmluvnou cenou. Ak dovtedy organizoval elektronické aukcie minimálne alebo vôbec, možno na základe tohto prudkého nárastu konštatovať, že predseda kraja Milan Belica videl významné možnosti v širšom uplatnení elektronických aukcií správne.
Tibor Mikuš, predseda Trnavského samosprávneho kraja
+V podmienkach úradu sa chcel sústreďovať na vytváranie pracovných príležitostí a podmienok pre zdravé podnikateľské prostredie. Výsledok? Trnavský kraj má nižšiu mieru nezamestnanosti (k septembru tohto roka to bolo 9,6 percent).
+Trnavský kraj získal ocenenie Podnikateľský región roka 2012 udeľované Výborom regiónov Európskej komisie.
-Je najzadlženejší kraj zo všetkých. Vyšplhal sa na výšku 55,36 milióna eur, čo je 53,9 percenta bežných príjmov. Kraj je tak blízko k hranici, keď si už nebude môcť požičiavať.
-Väčšinu peňazí z úverov župa vedená Mikušom investovala do opravy ciest. Za celkom 52 miliónov eur zrekonštruovala iba 486 kilometrov, čo je 31 percent všetkých ciest II. a III. triedy. Mikušovi teraz vyčítajú, že je to za tak veľa peňazí málo.
-Stále nie je dokončená rekonštrukcia ciest z Trnavy do Zelenča a cez obec Smolenice.
Reakcia:Z dôvodu riešenia problémov s majetkovoprávnym vysporiadaním bolo potrebné rekonštrukciu cesty cez obec Smolenice rozdeliť na dve etapy. V súčasnosti kraj požiadal Okresný úrad Trnava o vydanie stavebného povolenia na I. etapu rekonštrukcie a zároveň prebieha príprava verejného obstarávania na výber dodávateľa. K realizácii II. etapy môže dôjsť až po majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov zo strany obce. V prípade rekonštrukcie cesty Trnava- Zeleneč, kraj zabezpečil spracovanie projektovej dokumentácie. V oboch prípadoch je predpokladaný termín realizácie v roku 2014.
Zdenko Trebuľa, predseda Košického samosprávneho kraja
+Košickému kraju spoločne s mestom Košice sa podarilo zrealizovaťprojekt Európske hlavné meste kultúry, čo investične pomohlo košickým kamenným inštitúciám a zviditeľnilo to kraj doma i v zahraničí.
+Vďaka združeniu Košice IT Valley sa podarilo vytvoriť niekoľko stoviek pracovných miest.
-Miestni opoziční poslanci vyčítajú Trebuľovi, že ešte pred voľbami v roku 2009 sľuboval dostavbu rozostavaného pavilónu v michalovskej nemocnici a až teraz krátko pred ďalšími voľbami ju chce realizovať v spolupráci so súkromníkom.
-nezrekonštruované cesty II. a III. triedy
Reakcia: Kraj nemá zdroje na dokončenie 15 rokov starého rozpadávajúceho sa monobloku, a tak hľadá prijateľné riešenia. Financovanie dopravnej infraštruktúry z hľadiska príjmov, ktoré dostávame do rozpočtu kraja z daňových príjmov, nie je dobre nastavené. Ide o systémové kroky, ktoré by sa však mali udiať minimálne na úrovni ministerstva dopravy a financií, pretože inak z dlhodobého hľadiska nie sme schopní dosiahnuť požadovanú kvalitu komunikácií II. a III. triedy. Doterajší systém financovania nevytvára zdroje ani na cyklické opravy ciest. Tie trpia v dôsledku ťažkej nákladnej dopravy.
Pavol Frešo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja
+Chcel zlepšiť dopravnú infraštruktúru – zlepšením verejnej hromadnej dopravy, zosynchronizovaním spojov. Kraj podporil rozšírenie Ulice svornosti v smere Bratislava – Komárno. V novom územnom pláne odstránil prekážky pre výstavbu rýchlostnej cesty R7 a diaľničného obchvatu D4. Spustila sa I. etapa integrovanej dopravy – na jeden lístok cestuje 54-tisíc ľudí. Do opráv ciest kraj investoval cez 18 miliónov eur. Opravil päť cestných mostov. Racionalizoval autobusové spoje – rušil neefektívne a posilňoval prípoje vrámci integrovanej dopravy. Otvoril dva prestupné terminály v Pezinku a Senci.
+dotiahol výstavbu cyklomosta v Devínskej Novej Vsi, ktorý spojil Slovensko so susedným Rakúskom
+Bratislavská župa je podľa Transparency International druhou najtransparentnejšou regionálnou samosprávou na Slovensku
-Freša obviňujú, že dlh župy rástol pod jeho vedením najrýchlejšie na Slovensku. Momentálne je na úrovni necelých 39 percent bežného rozpočtu. Bratislavský kraj však podľa mimovládky Ineko patrí do štvorice krajov s dobrým finančným zdravím.
-Sľuboval odpredať luxusné limuzíny, no nestalo sa.
Reakcia:Nenakupovali sa žiadne limuzíny AUDI a len jedna ŠKODA Superb namiesto podpáleného auta VW Passat, ktoré niekto podpálil riaditeľovi úradu v roku 2010.
Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja
+Snažil sa zorganizovať starostov a primátorov, aby sa čo najskôr ukončila príprava nedobudovaných úsekov diaľnic a rýchlostných komunikácií. Európska komisia povolila výstavbu úseku diaľnice D1 Turany – Hubová. V októbri sa začala výstavba diaľničného úseku Svrčinovec – Skalité.
+Žilinská župa patrí podľa Ineko medzi štyri župy s dobrým finančným zdravím.
+Kraj pod vedením Blanára aktívne pôsobí v oblasti cestovného ruchu. Vybudoval a udržuje, napríklad, Beskydsko-Javornícku lyžiarsku magistrálu s dĺžkou 54 kilometrov.
-pred štyrmi rokmi Blanár sľuboval, že kraj získa 1,7 miliardy z eurofondov. Tieto peniaze meškajú – dosiaľ prišiel iba zlomok tejto sumy – 40 miliónov eur.
-Blanárovi sa nepodaril naplniť sľub o udržaní zamestnanosti v župe. Tá bola v roku 2009 v kraji 10,6 percenta, vlani podľa Štatistického úradu narástla na 14,3 percenta.
Reakcia:K dnešnému dňu sú pre územie Žilinského samosprávneho kraja schválené eurofondy vo výške 1,625 miliardy eur. Z toho 1,28 miliardy je už zazmluvnených. Oprávnenými žiadateľmi sú, okrem župného úradu aj naše inštitúcie a iné subjekty (mestá, obce, štátna správa, tretí a podnikateľský sektor). V krátkom čase má v kraji pribudnúť do tisíc nových pracovných miest.
Pavol Sedláček, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja
+V roku 2009 tvrdil, že kraju chýbajú strategickí investori, ktorí by zvýšili zamestnanosť. Sľub mu vyšiel – prišli firmy ako napríklad AU Optronics, do Trenčína smeruje aj japonská spoločnosť Akebono.
+Župa v rámci autobusovej dopravy obnovila vozový park na 95 percent a znížila tak priemerný vek vozidiel na 3,5 roka. Cestári Správy ciest TSK dostali modernú čistiacu techniku za tri milióny eur z operačného programu Životné prostredie. Okrem toho dostali aj novú techniku na zimnú a bežnú údržbu ciest v hodnote 4,9 milióna eur zo zdrojov samosprávy.
-Stransparentniť hospodárenie župy sa veľmi nepodarilo. V rebríčku, ktorý vypracovalo Transparency International Slovensko, skončil Trenčiansky kraj dva roky po sebe na poslednom mieste.
-Prioritou samosprávy je už roky vybudovanie rýchlostnej komunikácie R 2 Drietoma – Prievidza. Na tejto trase býva veľa smrteľných havárií, nepostačuje na súčasný nárast dopravy a bráni to aj rozvoju tejto časti kraja.
Reakcia:Nemáme pocit, že naše rozhodovanie je netransparentné. Na webovej stránke občania nájdu všetky informácie o verejných obstarávaniach, odpredaji, nájme majetku, o výberových konaniach či zverejňovaní zmlúv. Zastupiteľstvá máme verejné, média i občania dostávajú včas odpovede na svoje otázky, požiadavky a pripomienky riešime v súlade s platnou legislatívou a sme im maximálne otvorení. R 2 Drietoma – Prievidza je naše bolestivé miesto, pretože sa nám zatiaľ nepodarilo spolu s vládou nájsť uspokojivé riešenie. Veríme, že postup krokov, ktorý schválila vláda na nedávnom výjazdovom rokovaní v Handlovej, už nezostane len na papieri.
Peter Chudík, predseda Prešovského samosprávneho kraja
+Prešovský samosprávny kraj je podľa najnovšej analýzy INEKO najlepšie hospodáriacim krajom na Slovensku. Jeho zadlženosť je druhá najnižšia (28% bežných príjmov predchádzajúceho roka). Predstavuje 50 eur na jedného občana kraja.
+Kraj dokázal šetriť a svoje výdavky znížil v porovnaní s rokom 2008 o 23 miliónov eur.
-Projekty, ktoré mali pomôcť udržať zamestnanosť, veľmi nevyšli. Aj napriek vysokým príjmom a týmto investíciám Prešovský kraj patrí naďalej k regiónom s najvyššou nezamestnanosťou. V roku 2009 dosahovala v kraji 16,2 percenta, vlani podľa Štatistického úradu stúpla na 18,3 percenta.
-Kraju pod vedením Chudíka sa nepodarilo pohnúť s celkovým zaostávaním kraja, ktorý má aj najnižšie mzdy a najnižší hrubý domáci produkt na obyvateľa.
Reakcia:Prešovský kraj je najlepšie hospodáriaci samosprávny kraj a vytvoril najlepšie podmienky na investície. Tým, že sa opravujú námestia, cesty, školy a ďalšie investície dávame prácu ľuďom a aj takto nepriamo vstupujeme do politiky nezamestnanosti.
Vladimír Maňka, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja
+Kraj je dnes podľa Transparency International Slovensko najtransparentnejší.
+Napriek zdvojenej funkcii Maňka poberal, na rozdiel od iných kolegov – županov iba plat europoslanca a platu predsedu samosprávneho kraja sa vzdal
-Banskobystrický kraj je podľa mimovládky Ineko najhoršie hospodáriacim krajom. A to aj napriek tomu, že sa Maňkovi podarilo zlepšiť jeho finačné zdravie, keď napríklad znížil zadlženosť kraja zo 48 percent bežných príjmov v roku 2011 na vlaňajších 25 percent.
-Sľub pohnúť zo zaostalosťou regiónu a vysokou nezamestnanosťou sa Maňkovi nepodarilo výraznejšie naplniť. V roku 2009 bola v kraji podľa Štatistického úradu nezamestnanosť 18,8 percenta, vlani 18 percent.
reakcia:
V našom kraji, napriek kríze, sme nezamestnanosť za posledného tri a pol roka znížili o 1,2%. Pritom vo všetkých ostatných krajoch v rovnakom období nezamestnanosť vzrástla. Pomohlo nám k tomu aj čerpanie financií z európskych fondov a medziročný nárast cestovného ruchu o takmer 20%.