Diaľnica z Bratislavy do Košíc, viac RegioJetov či stopka pre čierne stavby a Váhostavy. Konečne. Aj tak vyzerá krátky výber z predvolebných sľubov z dielne relevantných politických strán. Hospodárske noviny sa bližšie pozreli na ich programy a vízie spadajúce pod rezort dopravy. Zároveň sme ich požiadali o hodnotenie štyroch rokov šéfovania Jána Počiatka. Výsledok? Ministerstvo pod vedením Smeru-SD žiadne chyby ani prešľapy nevidí. Opozícia zase nevidí nič iné. Pár pozitív jednofarebnej vlády nad slovenskými cestami, stavbami a regiónmi našli len v KDH a Moste-Híd.

Priživovanie a tragédia

Spoločným menovateľom všetkých odpovedí bola najmä kauza Váhostav. Aj keď ju ministerstvo vo svojom sumári pre HN prehliadlo, o to viac sa jej venovali opozičné strany. „V línii podpory záujmov Juraja Širokého boli okrádané a podvedené stovky živnostníkov a malých podnikateľov. A to všetko za asistencie štátu,“ povedal predseda KDH a bývalý minister dopravy Ján Figeľ. Dodal, že namiesto toho, aby vláda Roberta Fica Váhostav sankcionovala, zaplatila jeho dlhy a nechala ho naďalej priživovať sa na štátnych zákazkách.

Za osobitú tragédiu v rezorte dopravy môžeme pritom považovať najmä smrť štyroch robotníkov počas výstavby diaľničného mosta pri Kurimanoch. Navyše, celá kauza ani po troch rokoch uzavretá nie je.

K Počiatkovým prešľapom pridávajú opozičníci aj podľa nich nevýhodné financovanie obchvatu Bratislavy cez PPP projekt. Ten sa nepozdáva ani inštitútu INEKO. „Ak budeme pokračovať v skrývaní dlhu z PPP projektov podobne ako pri stavbe rýchlostnej cesty R1 či pri diaľničnom mýte, riskujeme, že nám napriek vykazovaniu nižšieho deficitu a oficiálneho dlhu skutočný dlh štátu potichu porastie,“ píše vo svojom stanovisku. A sú to práve investície do diaľnic, ktoré výrazne rozdeľujú slovenskú politickú scénu.

PPP vs. eurofondy

Na výstavbu diaľničnej siete chcú všetci oslovení v prvom rade využívať eurofondy. „Naším cieľom je, aby sa nestalo to, čo Ficovej vláde, keď je už dnes jasné, že nevyčerpáme všetky prostriedky tohto rozpočtového obdobia. Preto chceme mať pripravený dostatočne veľký zásobník projektov,“ povedal napríklad tímlíder strany SaS pre dopravu Miroslav Ivan. Tu sa však ministerstvo kritike bráni. „Všetky eurofondy na diaľnice až do roku 2020 sú pridelené na konkrétne projekty, dnes už vo výstavbe alebo v súťaži, a tým pádom de facto minuté.“ Podľa nich rezort financií naznačil, že si vie v ďalšom volebnom období predstaviť vyšší objem peňazí určených na diaľničnú výstavbu z rozpočtu. A alternatívou sú aj spomínané PPP projekty. Neodmieta ich ani dopravný analytik Ján Bazovský. „Súkromné projekty majú zlé meno, pretože sa pri nich spravilo neskutočne veľa chýb. Ak by však boli dobre nastav...