Schválenie zmien v ústave už neblokuje sudcovské previerky. KDH si v tejto otázke vie predstaviť spoločný postup s vládnym Smerom-SD. V dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol predseda opozičnej strany Ján Figeľ.
"Tam predpokladám, že sa zhoda nájde," povedal Figeľ na margo poslednej spornej otázky pri ústavných zmenách v justícii a ochrane manželstva stojacou medzi jeho stranou a Smerom-SD. Kresťanskí demokrati doteraz zavedenie previerok sudcov odmietali.
Samotný Figeľ ešte vo februári vysvetlil, že previerky tak, ako ich navrhuje Smer-SD, sú neprijateľné, "pretože nemôžeme prijať systém, ktorý by mohol byť zneužitý proti nepohodlným". Dnes v televízii vysvetlil, že KDH už vo vláde Ivety Radičovej podporovalo hodnotenie sudcov vrátane možnosti straty funkcie.
Figeľ uviedol, že previerky v ústave by radšej formulovali ako "spôsobilostné kritériá", ktoré majú ústavnoprávne zadefinovať samotné kritériá aj proces preverovania sudcov. Zároveň nevylúčil, že by na tom mal do istej miery participovať Národný bezpečnostný úrad (NBÚ).
V návrhu novely ústavy, ktorý je v prvom čítaní, v súčasnosti v parlamente sudcovské previerky nie sú, predstavitelia Smeru-SD však opakovane hovoria o tom, že na ich pridaní budú v ďalších čítaniach trvať. V RTVS to dnes zopakoval aj predseda parlamentu Pavol Paška, ktorý dokonca vyhlásil, že bude treba preveriť aj ústavných sudcov. "Musíme preveriť všetkých sudcov, ale všetkých. Tu je náš postoj – Smeru-SD - veľmi jasný. Aj ústavných sudcov, všetkých sudcov, aj dozadu," povedal Paška.
Šéf parlamentu odôvodnil, že úloha NBÚ je pri preverovaní sudcov nezastupiteľná, pretože "jeden z tieňov na justícii je podozrenie z klientelizmu, korupcie a ovplyvňovania cez rôzne okruhy závadových osôb". Tieto podozrenia vie podľa Pašku preveriť iba NBÚ. "Musí to byť však tak nastavené, aby to bolo korektné, aby sa to nedalo nejakým spôsobom zneužiť, aby výsledkom bol sudca autorita, ktorý keď rozhodne, je vysoko rešpektovaný," dodal Paška na margo obáv, že previerky sudcov budú zneužívané.
Ústavné zmeny týkajúce sa justície by mohli mať v parlamente nakoniec aj širšiu podporu. Tú pripustil dnes v RTVS predseda opozičnej SaS Richard Sulík. Podmienil ju však minimálne tým, aby sa hlasovalo oddelene o zmenách ústavy ohľadom justície a osobitne o zmene týkajúcej sa tradičnej rodiny.
"Jasné, to aj tak bude, pretože samostatné veci sú a vzhľadom na ten rozsah a rozmanitosť zásahov do tej oblasti súdnictva, tak tam tie body spoločnej správy, pomenovania a návrhy na hlasovanie, to je úplne jednoduchá procedúra," reagoval na slová Sulíka Pavol Paška.
Vládny Smer-SD a opozičné KDH sa dohodli na zmenách Ústavy SR v piatok 28. februára. Do najvyššieho zákona sa majú dostať zmeny v justícii a ochrana manželstva. V justícii sa má oddeliť funkcia predsedu Najvyššieho súdu SR a šéfa Súdnej rady SR a zrušiť trestnoprávna imunita sudcov. Predsedu Súdnej rady by mala voliť rada samotná, nie vyberať prezident, ako bol pôvodný návrh Smeru-SD.
Z novely nateraz vypadli aj Smerom-SD presadzované bezpečnostné previerky všetkých sudcov vykonávané Národným bezpečnostným úradom, ktoré opozícia kritizovala. Proti sa postavilo aj sudcovské združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ).
"Prijatie zákonnej úpravy previerok sudcov umožňujúcich ich sledovanie a odvolávanie z funkcie mimo rámca riadneho trestného alebo disciplinárneho konania by bolo porušením medzinárodne uznávaných predpokladov na nezávislosť súdnej moci a zneužiteľným nástrojom na odstraňovanie sudcov nevyhovujúcich aktuálnej politickej moci alebo súdnym funkcionárom," varovalo ZOJ v otvorenom liste.
kos pop