StoryEditor

Ako často vravia pravdu Bugár a Figeľ

16.12.2015, 23:00
Oboch možno označiť za všeobecných politikov. Ich výroky zvyčajne nemajú odborný charakter.

Predseda KDH Ján Figeľ a predseda Mosta-Híd Béla Bugár sú najčastejšie overovanými politikmi súčasnej opozície a zároveň tradiční diskusní partneri premiéra Roberta Fica. U oboch politikov nie sú čísla faktickej presnosti nijako ohromujúce, no udržujú sa mierne nad priemerom všetkých politikov. Ich celkové vystupovanie v diskusiách pôsobí skôr priemerným dojmom.

Žiadna extratrieda

Z top 15 najčastejšie overovaných politikov na Demagog. SK je Figeľ piaty a Bugár siedmy najpresnejší. Ak by sme uvažovali len o overiteľných výrokoch, tak predseda KDH hovorí v priemere pravdu v 79 percentách prípadov. Predseda Mosta-Híd je o dva percentuálne body menej presný. Inými slovami, približne osem z desiatich overiteľných výrokov, ktoré Figeľ a Bugár v debate povedia, sú pravdivé. Priemerne pri každom piatom výroku politikov prichytíme pri tom, že nehovoria pravdu alebo zavádzajú.

Ak sa pozrieme na štatistiku komplexne aj s neoveriteľnými výrokmi, pozorujeme vzácnu podobnosť v pomere pravdivých výrokov ku všetkých vysloveným faktickým výrokom. V prípade nepresných výrokov je o niečo horší Bugár. Obaja politici však hovoria výroky, ktoré sa nedajú z verejne dostupných zdrojov overiť. Béla Bugár hovorí neoveriteľné výroky v deviatich percentách prípadov, kým Ján Figeľ sa o verejne dostupné zdroje neopiera približne v siedmich percentách prípadov. To, že predseda KDH hovorí nepresné výroky o 1,5 percenta prípadov zriedkavejšie ako Béla Bugár, sa dá vysvetliť tým, že Ján Figeľ častejšie hovorí výroky, ktoré nevieme z verejných zdrojov overiť.

Vývoj v čase

Od roku 2010 sa Béla Bugár v štatistikách Demagog. SK niekoľko rokov neustále zlepšoval. Kým v prvom roku začal s 55 percentami pravdivých výrokov a vyše 27 percentami nepresných výrokov, v roku 2013 sa dostal už nad úroveň 70 percent pravdivých výrokov. V roku 2014 dominovali viaceré voľby, preto sa Bugár v debatách objavoval len málo a z 19 výrokov len raz zavádzal. Optimistický trend faktickej presnosti sa prerušil v roku 2015, keď Bugár povedal menej ako 70 percent pravdivých výrokov a približne každý štvrtý výrok neobstál v konfrontácii s faktami.

U Jána Figeľa môžeme vidieť podobne pozitívny trend, ktorý sa navyše neprerušil ani v roku 2015. V roku 2010 sme takmer 63 percent Figeľových výrokov hodnotili ako pravdivých a len 14 percent ako nepresných. Výrazne presný bol predseda KDH v roku 2014, keď sa vo faktickej presnosti blížil k hranici 80 percent. V tomto roku sme ho overovali menej, no z 25 overených výrokov fakticky nepresné boli len dva.

Aj pohľad na jednotlivé roky potvrdzuje, že Ján Figeľ a Béla Bugár sa umiestňujú mierne nad slovenským priemerom. Najlepšiu pozíciu dosiahol Ján Figeľ v roku 2010, keď bol celkovo tretí za Richardom Sulíkom, Mikulášom Dzurindom a Ivetou Radičovou.

Témy a omyly

Oboch politikov by sme mohli označiť za „všeobecných“ politikov. Vo svojich faktických výrokoch sa dotýkajú rôznorodých tém a ich výroky zvyčajne nemajú príliš technický alebo odborný charakter. Podrobnejšia analýza ich výrokov v kontexte celkového prejavu ukazuje, že len zriedka používajú fakty, štatistiky, údaje na vyvrátenie hlavných argumentov súpera. Mnohokrát sa nedá jednoznačne identifikovať argumentačná línia a odkaz, ktorý chceli Bugár či Figeľ publiku odkázať. Tento stav nie je optimálny, keďže značí, že politici buď nemajú jasný argument, alebo len slabo používajú fakty na podporenie svojich argumentov.

Spomedzi faktických nepresností Jána Figeľa nemožno nespomenúť jeho opakované tvrdenie o invázii do Iraku, ktoré vraj celý klub KDH v hlasovaní nepodporil. Akosi však zabúdal na to, že vtedy ešte poslanec za KDH, Daniel Lipšic, intervenčný zásah podporil. Ján Figeľ prirodzene ako bývalý minister dopravy sa staval do pozície obhajcu vlády Ivety Radičovej a svojho pôsobenia na ministerstve v debatách o diaľniciach. Viackrát sa však vo výrokoch o výpočte kilometrov diaľnic či vývoji dlhu a deficitu za Radičovej a Fica mýlil.

Genocída kresťanstva

Medzi výroky, v ktorých Figeľ evidentne preháňal, možno zaradiť označenie genocídy kresťanského obyvateľstva v Iraku za bezprecedentnú od čias Rímskej ríše. Vo svete sme iba za minulé storočie, bohužiaľ, zaznamenali niekoľko masovejších prípadov – Rwanda, Kambodža či samotný holokaust. Podobný faktický lapsus spravil pri kritike vládnej politiky vlakov zadarmo, keď ako protiargument použil internetový vtip o zneužívaní vlakov zadarmo na doručovanie poštových zásielok.

Bývalý eurokomisár Figeľ je silnejší v európskych témach, hoci sa vie zmýliť i v číslach o čerpaní eurofondov. Správne napríklad poukazuje na fakt, že slovenská rozvojová pomoc je jedna z najslabších spomedzi krajín EÚ. Presne sa dá hodnotiť aj jeho reakcia na zvolenie Mitríka do pozície šéfa NKÚ, s tým, že v západných demokraciách nebýva človek, ktorý viedol tajnú službu, neskôr volený do iných inštitúcií.

Béla Bugár v roku 2015 nazbieral relatívne veľa faktických prešľapov, až 16 z celkovo 65 overovaných výrokov. Podobne ako Figeľ, aj Bugár ako predseda jednej z koaličných strán v Radičovej vláde je často v pozícii obhajcu. Pri obhajobe úsilia Radičovej vlády pri znižovaní deficitu uvádzal nepresné čísla, pričom, paradoxne, správne číslo by len podporilo jeho argument.

Plánovaný deficit

Bugárove nepresnosti mali často charakter číselnej nepresnosti. Bugár sa napríklad „netrafil“ pri uvádzaní plánovaného deficitu na nasledujúci rok alebo pri tvrdení, že na Slovensku klesla nezamestnanosť najmenej spomedzi krajín V4. Neuviedol však presné čísla Poľska, Maďarska a taktiež opomenul, že v Českej republike klesala nezamestnanosť o desatinu percenta pomalšie ako u nás. V podobnom duchu uvádzal nesprávny počet azylantov, ktorých má Slovensko pridelených v rámci povinných kvót. Takéto nepresnosti môžu poukazovať na nižšiu znalosť detailných informácií, spôsobenú aj nedostatočnou prípravou. Bugár je pritom jedným z mála politikov, ktorí v štúdiu používajú tablet. Presné čísla by tak mohol mať ľahko dostupné.

Z pravdivých faktických výrokov Bélu Bugára možno vyzdvihnúť jeho argumentáciu o pohyboch sadzby DPH, keď obviňuje Ficovu vládu z toho, že v rozpore so svojimi vyhláseniami aktívne zabránila zníženiu DPH z 20 na 19 percent. Opakovane taktiež správne pripomínal, že Slovensko má najvyššiu daň z príjmu právnických osôb vo V4.

Ako často debatujú a s kým

Podľa štatistík NEWTON Media bol Ján Figeľ počas druhej Ficovej vlády až 42-krát hosťom v televíznych alebo rozhlasových debatách. Až v 18 prípadoch, teda pri viac ako tretine návštev televízneho alebo rozhlasového štúdia, diskutoval s predsedom vlády Ficom. Len v tomto roku sa stretli už sedemkrát.

Ako uvádza analytik NEWTON Media Martin Gonda, Ján Figeľ je spravidla veľmi pokojným diskutérom a len v ojedinelých prípadoch vie zvýšiť hlas. Zaujímavou charakteristikou je Figeľov štýl odpovedať na otázky veľmi obšírne, pomaly s veľkým dôrazom na výber tých správnych slov. Jeho prejav si vyžaduje pozorných poslucháčov. Množstvo menej politicky zorientovaných divákov tak nemusí Figeľove výstupy ľahko pochopiť.

Béla Bugár diskutoval podľa štatistiky NEWTON Media v televíznych alebo rozhlasových debatách od nástupu druhej Ficovej vlády celkovo 35-krát. S predsedom vlády Robertom Ficom spolu diskutoval až 18-krát, teda v takmer každej druhej debate. V roku 2015 sa (rovnako ako Figeľ) stretli už sedemkrát.

Podľa analytika Martina Gondu chápe Bugár politickú diskusiu predovšetkým ako priestor na všeobecnú prezentáciu svojej osoby a strany. Preto sa zrejme nesústreďuje príliš často na ostré súboje s ťažkým arzenálom faktických výrokov. Bugár patrí jednoznačne medzi politikov, ktorí vedia, ako vystupovať a komunikovať pred kamerou. Zároveň pri tom všetkom pôsobí celkom prirodzene. Bežnou výbavou Bugára v debatách je vtip či ľahké podpichnutie súpera.

Priemerní

Bugár a Fígel sú najčastejšími diskusnými partnermi premiéra Fica. Sú zároveň prakticky jedinými z radov opozície, ktorí majú to privilégium konfrontovať premiéra v diskusii na televíznej obrazovke. Ich výroky sa dlhodobo držia mierne nad celkovým priemerom, no zároveň platí, že obaja politici nepoužívajú argumenty podložené faktami vo výnimočne vysokej miere. Celkovo možno v kontexte používania a práce s faktami vnímať Jána Figeľa a Bélu Bugára ako priemerne diskutujúcich politikov. Je otázne, či to stačí na vyváženie ich častého diskusného partnera Roberta Fica.

01 - Modified: 2007-12-10 05:31:00 - Feat.: 0 - Title: Real chcel poslať Raúla na hosťovanie, tvrdí Capello
01 - Modified: 2022-11-29 06:41:55 - Feat.: - Title: Referendum malo zachrániť spoločný štát, povedal Rychetský. Nevidí ho však ako nutnú súčasť demokracie 02 - Modified: 2022-11-21 06:43:40 - Feat.: - Title: Kollár to dáva na Bugára 03 - Modified: 2022-11-05 12:45:54 - Feat.: - Title: Čaputová si v Nemecku prevzala Cenu slobody, zdôraznila ochranu liberálnej demokracie 04 - Modified: 2022-11-02 23:00:00 - Feat.: - Title: Regionálny debakel ukázal, ako zmeniť parlamentné voľby 05 - Modified: 2022-10-02 07:17:01 - Feat.: - Title: Nejsť voliť je rezignáciou na základné demokratické právo, myslí si politologička
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
07. december 2022 10:04