„Považujeme za neprijateľné, aby sa o posilňovaní právomocí bezpečnostných zložiek štátu rozhodovalo bez zapojenia odbornej aj širšej verejnosti.“ To je zjednodušený odkaz viac než stovky osobností zo slovenského verejného života. Slovenskému prezidentovi Andrejovi Kiskovi adresovali výzvu, v ktorej ho žiadajú, aby narýchlo schválenú zmenu Ústavy SR a niektorých ďalších zákonov nepodpísal a vrátil naspäť do parlamentu.

Zastrašovanie ľudí

Jedným zo signatárov výzvy je aj psychiater Jozef Hašto, známy z kauzy Hedvigy Malinovej. Napriek svojej profesii sa za výzvu postavil z ľudského a občianskeho hľadiska. „Presunutie dôrazu z nefunkčného zdravotníctva, školstva či súdnictva na hrozbu terorizmu zrejme plní aj funkciu manipulovania verejnej mienky s cieľom opäť získať moc a možno ju aj zafixovať pomocou využitia prvkov policajného štátu,“ myslí si Hašto.

Legislatívny zámer priložený k schváleným zákonom hovorí o tom, že cieľom návrhu zákona je zefektívniť boj proti terorizmu. A to „v oblasti získavania informácií, rozšírením možnosti využívať opatrenia preventívnej povahy a v neposlednom rade úpravou vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípade stíhania trestných činov terorizmu,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Najmä vyvodzovanie trestnej zodpovednosti bolo rozšírené aj voči právnickým osobám, ktoré inak na Slovensku trestne stíhateľné nie sú. Má ísť o prípady, v ktorých by bolo dôvodné podozrenie, že právnické osoby sa podieľajú na financovaní terorizmu a podobne.

Ďalší zo signatárov výzvy, predseda OKS Ondrej Dostál, považuje za veľký problém časť týkajúcu sa možného zablokovania internetových stránok, ktoré šíria podozrivé správy. „Extrémistický obsah sa nám zdá nedostatočne zadefinovaný,“ hovorí s tým, že takáto úprava by mohla byť ľahko zneužiteľná. Teoreticky by totiž za extrémistický mohol byť označený ktorýkoľvek internetový portál, ktorý si takto vytypuje Slovenská informačná služba.

Predvolebná kampaň

Výzva adresovaná prezidentovi Kiskovi vidí najväčší problém v tom, že celá protiteroristická legislatíva bola schválená v zrýchlenom legislatívnom konaní bez širšej celospoločenskej diskusie. „O niečom by sa určite dalo diskutovať, ale nemyslím si, že by zákony mali byť menené ako kampaň vládnej strany,“ tvrdí Dostál. Z podobného uhla pohľadu sa na vec pozerá aj Jozef Hašto. „Z vyjadrení Roberta Fica k utečeneckej vlne som mal už dávnejšie obavy, že tento problém zneužije na zastrašovanie obyvateľstva,“ hovorí. Vysvetľuje to tým, že utečencov premiér jednoducho prenálepkuje na teroristov a bude sa snažiť vyvolať dojem, že on je ten vodca a hrdina, ktorý nás ochráni.

Na druhej strane sa však takáto otvorená kritika rozhodnutí dá najmä zo strany opozičných politikov chápať tiež ako istý druh predvolebnej kampane. „Nech urobím čokoľvek, je to považované za predvolebnú kampaň. Ak sú schvaľované zákony, s ktorými nesúhlasím, jednoducho ich pripomienkujem, alebo vyzvem prezidenta, aby to vetoval,“ vysvetľuje Dostál.

Ohrozenie ľudských práv (?)

Jedným z dôvodov, pre ktoré sa inštitúcie alebo aj jednotlivci obávajú novej protiteroristickej legislatívy, sú aj možné zásahy do základných ľudských práv a slobôd. „Obávame sa, že (protiteroristické zákony) dávajú široké možnosti na ich zneužívanie aj mimo boja proti terorizmu,“ hovorí Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva. Aké možnosti to sú, však vysvetliť nevedela.

Dôvodová správa k zmene ústavy okrem iného uvádza aj fakt, že „ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva považuje za akceptovateľné, ak je osoba prevedená pred sudcu do štyroch dní“. Podobne sa na celú vec pozerá aj Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv. Podľa jeho názoru sú síce mnohé pripomienky rozumné, ale z ľudskoprávneho hľadiska by zrejme ťažko obstáli pred Európskym súdom pre ľudské práva. „Na Slovensku nemáme zadržiavaných ľudí kvôli terorizmu, takže je neprofesionálne a nezodpovedné prejudikovať, že sa to určite bude porušovať. Podľa môjho názoru je to rovnaký populizmus, z akého iniciátori výzvy obviňujú Roberta Fica,“ tvrdí.

Opačný pohľad na celú vec má však psychiater Jozef Hašto. Tvrdá, že naša polícia a prokuratúra majú už aj pri existujúcich zákonoch problém ich dodržiavať a nezneužívať svoju moc. Ilustruje to práve na prípade Hedvigy Malinovej, do ktorého bol aktívne zapojený. „V jej kauze sa polícia, inšpekcia ministerstva vnútra, sám minister, Generálna prokuratúra SR a súdni znalci z odboru medicíny správali ako zločinecké organizácie,“ vysvetľuje svoje obavy.

Známe mená, ktoré podporili výzvu

Fedor Gál, sociológ

Juraj Smatana, aktivista a učiteľ

Jozef Hašto, psychiater

Marián Jaslovský, hudobník

Milan Nič, riaditeľ CEPI

Ľubica Trubíniová, občianska aktivistka

Pavel Sibyla, nadácia Zastavme korupciu

Kálmán Petőcz, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku

Ján Orlovský, Nadácia otvorenej spoločnosti

Čo obsahuje protiteroristická legislatíva

Novela definuje pojem „teroristické trestné činy“ a zvyšuje dolnú hranicu trestnej sadzby pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny z 8 na 10 rokov odňatia slobody. Zaviedla sa obligatórna väzba, na základe ktorej súd bude môcť zobrať osobu obvinenú z trestného činu súvisiaceho z terorizmom do väzby bez uvedenia dôvodov. Prijali sa aj viaceré opatrenia na ochranu svedkov. Návrh upravuje i použitie špeciálnych technických vecí pri zásahoch a používanie zbraní, vrátane špeciálnych, a špeciálnych donucovacích prostriedkov.