V potemnelej sále sa nad hlavami divákov rozplývajú posledné tóny ľudoviek v modernom strihu. Kandráčovci, skupina obveseľujúca potenciálnych voličov na kortešačkách KDH, sa sťahujú do úzadia. V medziprogramovom tichu vystúpi na pódium predseda kresťanských demokratov Ján Figeľ a chopí sa mikrofónu. Chrbát mu kryje niekoľko ďalších kandidátov do parlamentu. Je krátko pred siedmou hodinou, sedíme v nitrianskej hale PKO a pozorujeme míting KDH. Samotnému podujatiu však predchádzala reťazová reakcia udalostí, ale aj pár naučených fráz. Deň s predsedom sa začal v pondelok ráno o pol deviatej.

Dážď a špliechajúce autá sprevádzajú naše kroky až k centrále kresťanských demokratov v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Pár minút pred 8.30 hod. sa usadíme na sekretariáte a čakáme predsedu. Po chvíli sa vo dverách zjaví Ján Figeľ a podáva ruku. „Vitajte, poďme ku mne vedľa,“ láka nás do svojej kancelárie. Vstupujeme do priestrannej miestnosti. Nechýba nutné vybavenie akéhokoľvek riadiaceho pracovníka: rozmerný pracovný a skromný rokovací stôl, fotelky. Intelektuálnu vážnosť snaživo podčiarkuje plná knižnica a fotky politických „bôžikov“. Konrad Adenauer, Margaret Thatcherová, Ronald Reagan a ďalší „číhajú“ na predsedove rozhodnutia.

Figeľ nás usadí do fotelov vedľa vitríny a pridá sa k nám. Nad hlavou mu svieti maketa euromince. „To máme z čias, keď sm...