Garáže pre 220 áut, ktoré vznikajú v areáli Bratislavského hradu a pre ktoré dnes hĺbia jamu, žiadne pamiatky nelikvidujú. Tvrdí to jeden z architektov obnovy hradu Ivan Masár, podľa ktorého sú múry poctivo ochránené a na všetko dozerajú pamiatkari. Reagoval tak na odporcov výstavby garáží, podľa ktorých stavebné práce keltsko-rímske pamiatky ohrozujú a v lokalite tiež ďalšie parkovacie miesta netreba. "Na garáž môžu byť rôzne názory, či je potrebná, alebo nepotrebná, v žiadnom prípade by som to však neklasifikoval, že je to brutálny zásah," uviedol architekt.

Výstavba garáží pod Bratislavským hradom. Snímka: HN/Pavol Funtál

Deštruktívna metóda
Masár vysvetľuje, že stavby, ktoré sa v areáli hradu našli, sú mimo plochy garáže. "To, čo bolo na ploche garáže, boli len negatívne odtlačky po stavbách, neboli to stavby. Archeológovia to zdokumentovali a kopali ďalej, nachádzali ďalšie staršie odtlačky. Archeologický výskum je v podstate deštruktívna metóda," vysvetlil. Hnuteľné veci, napríklad rôzne črepy, mince, kosti či úlomky sa podľa neho spracovali a odložili. A tam, kde sa nájdu kompaktné stavby, čo sú väčšinou základové murivá s torzami podlahy, sa nechávajú na mieste a sú predmetom ochrany, priblížil ďalej Masár. "Našou povinnosťou je potom nájsť najvhodnejší spôsob, ako ich prezentovať a začleniť do organizmu."

Geológ Ján Madarás, ktorý pracoval na hrade v čase archeologického prieskumu, hovorí o zničených stavbách z obdobia konca Veľkej Moravy, ktoré však boli podľa neho v plnej miere zdokumentované. Črepy, kosti alebo drevené trámy sa odniesli a na mieste ostali len obrysy obydlí. Pre výstavbu garáží sa podľa neho zničili tiež vojenské hajdúske domčeky a stavby z 18. storočia. "Mohla tam byť exkurzia geologická, teda najstaršia, cez obdobie staroveku až po takmer novovek. To by bolo ideálne riešenie, ktoré sa už zrejme nepodarí v tejto miere urobiť," myslí si.

Archeológ: Nálezy neboli zničené
Archeológ zo spoločnosti Via Magna Milan Horňák, ktorý viedol archeologický výskum na severnej terase hradu, tvrdenia o ničení pamiatok odmieta. Vysvetľuje, že múry hajdúskeho mestečka boli preskúmané archeologickým výskumom a boli podľa neho také staticky labilné, že ich konzervácia bola viac-menej nemožná. "Preto boli 3D skenované, rozobrané archeologickým výskumom a potom sa ďalej pokračovalo na geologické podložie," priblížil.

Stavby z obdobia Veľkej Moravy zase podľa neho skúmali nadštandardne a spolupracovalo sa s geológmi, antropológmi či dendrochronológmi. "Všetky nálezy boli vybrané a na konci archeologického výskumu zostala živá skala. Všetky tvrdenia o tom, že veľkomoravské nálezy na severnej terase boli zničené, sú preto tendenčné a klamlivé," zdôraznil Horňák.

Architekt obnovy hradu Masár tiež pripomína, že jeden z historických kameňolomov na západnej strane ostáva nedotknutý a na základe dohody so signatármi prvej petície bude v malom úseku stena kameňolomu aj prezentovaná. "Čo je dosť neobvyklé a neštandardné," podotkol.

Chýbajú záruky
Občianska iniciatíva s niekoľkými odborníkmi dnes žiada pamiatkarov obmedziť práce v bezprostrednej blízkosti archeologických nálezov. Geológ Madarás pripomína, že ochrannú konštrukciu múry majú, ale hneď vedľa je napríklad jedna z prístupových ciest na samotné stavenisko v jame. "Denne tadiaľ chodia desiatky naložených kamiónov so stavebným materiálom, betónom, hlinou, kameňmi. Myslím si, že otrasmi, vibráciami, zaťažením sú tie pamiatky ohrozené," podotkol s tým, že dnes neexistuje záruka, že po skončení projektu budú všetky pamiatky zachované v takom stave, v akom boli vykopané.

Masár poukazuje na podzemné garáže v rôznych európskych mestách, ktoré boli kopané v historicky a archeologicky cennom území, napríklad aj v susednej Viedni okolo vnútorného okruhu. "A teraz povyšovať, že hrad a historické mesto sú dve zasadne iné veci, sa mne nezdá až také rozumné," dodal.