Štátne nemocnice sa pri zbavovaní sa vysokej zadlženosti budú musieť spoľahnúť predovšetkým samé na seba, oddlženie zo strany štátu môže byť len doplnkom. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer–SD).
Ministerka zvolala médiá v súvislosti s materiálom o vývoji dlhu v zdravotníctve za rok 2013, ktorý dnes predkladá na rokovanie vlády. V tejto súvislosti zhodnotila polčas plnenia jej plánu finančnej stabilizácie nemocníc.
Celkovo 13 fakultných a univerzitných nemocníc podľa nej plán plní a vlani sa im darilo znižovať tempo svojho zadlžovania. Kým za rok 2012 vytvorili nový dlh vo výške 82,1 milióna eur, vlani to bolo 80,3 milióna eur. Ich celková strata sa znížila o 49 miliónov eur.
„Materiál predstavím na vláde hrdo, lebo si myslím, že sme odviedli kus práce a odviedli ho všetci riaditelia nemocníc a všetci ich zamestnanci,“ povedala. Zvolenská chce, aby všetky štátne nemocnice ku koncu roka 2015 prestali celkom tvoriť nový dlh a vytvorili si tak priestor na splácanie starých dlhov.
Zvolenská odmietla, že by bolo na programe dňa oddlženie nemocníc. O tom sa podľa jej slov mieni s ministrom financií začať rozprávať až potom, ako nemocnice prestanú tvoriť nový dlh. Očakáva však, že so starým dlhom sa nemocnice potom začnú predovšetkým pasovať samé.
„V prvom rade musí to byť subjekt, ktorý sám svojou činnosťou vie umorovať staré dlhy. Prípadná výpomoc môže byť skutočne len doplňujúcou záležitosťou. Nie je to systémové,“ uviedla.
Generálny riaditeľ sekcie financovania ministerstva Viktor Očkay rezortnú šéfku doplnil v tom, že aj v tomto roku sa podľa predbežných údajov vyvíja trend zadlženosti štátnych nemocníc pozitívne. Vlani sa počet nemocníc, ktoré už netvoria nové dlhy rozrástol z jednej na štyri. „Veríme, že sa k nim pridajú aj ďalšie,“ uviedol Očkay bez bližších konkrétností.
V Zvolenskej materiáli sa konštatuje, že všeobecným problémom nemocníc je fakt, že ich náklady nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi zo zdravotných poisťovní. Tiež to, že čelia skrytému investičnému dlhu. „Situáciu by zlepšila vyššia miera dofinancovania sektora zdravotníctva,“ konštatuje materiál.
Ministerka odmietla, že by chcela viac peňazí od štátu na prevádzku nemocníc. Je však podľa nej dôležité, aby sa začala riešiť ich „dlhodobá viac ako 20-ročná investičná podfinancovanosť“. K tomu majú aj v ďalšom období prispieť aj eurofondy.
Dlh v slovenskom zdravotníctve na konci minulého roka stúpol na 318,9 milióna eur. Postarali sa o to najmä štátne zdravotnícke zariadenia. Ich zadlženosť vlani dosiahla 246,8 milióna eur oproti 141,7 milióna eur z roku 2012.