Starý most sa dnes Bratislavčania na chvíľu pokúsili rozžiariť vo svetle kahancov a lampiónov. S mostom, ktorý sa ide rekonštruovať, sa totiž prišli rozlúčiť a z jednej strany Dunaja na druhý vytvorili po moste svetielkujúcu reťaz. Každý z nich si mohol domov odniesť aj certifikát o účasti na rozlúčke, rozdalo sa ich všetkých 700 vyrobených.
"S mostom, ktorý tvoril 120 rokov históriu Bratislavy, sa patrí rozlúčiť a urobiť akúsi pietnu spomienku. Mosty sú v meste predsa tie, ktoré spájajú. Rozdeľujú ploty, s nimi nikto nebude robiť rozlúčku," povedal pre TASR Ernest Huska, podpredseda Petržalského okrášľovacieho spolku, ktorý rozlúčku pri mýtnom domčeku na petržalskej strane zorganizoval. Pripomenul, že most rovnako vytvoril najväčšiu bratislavskú mestskú časť. "Pred ním mala Petržalka 800 obyvateľov, bola to nezaujímavá dedinka. Most jej pomohol k tomu, že sa tam začali sťahovať obyvatelia, lebo sa tam už dostali. Začal vznikať priemysel," opísal.
Huska si myslí, že napríklad na rozdiel od Mosta SNP, k Starému mostu majú ľudia silnejší citový vzťah. "Každý po ňom išiel, staršia generácia chodila do lunaparku na kolotoče alebo do Sadu Janka Kráľa na rande. Má tiež akési ľudské rozmery, nevznáša sa do 60-metrovej výšky, je pre ľudí príjemnejší ako krásny a elegantný Most SNP," podotkol. Bratislavčania dnes tiež hodili do Dunaja veniec a zazneli výstrely z pušiek.
Starý most bol postavený v rokoch 1889 až 1890, odvtedy niesol niekoľko názvov. Bol Mostom Františka Jozefa, vtedajší cisár František Jozef I. dokonca prišiel na jeho otvorenie. Neskôr ho pomenovali po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a stal sa z neho Štefánikov most a kým sa stal Starým mostom, niesol názov aj po Červenej armáde. "Ešte sme rozmýšľali, že skúsime iniciovať, aby sme sa znovu vrátili k názvu po Františkovi Jozefovi, ale už to zrejme nebude mať žiadny zmysel. Už to totiž nebude ten most, ale nový most," dodal Huska.
Časti konštrukcie mosta by sa mali podľa Petržalského okrášľovacieho spolku rozpíliť na malé kusy a predávať záujemcom z radov zberateľov či nadšencom na pamiatku. Dostali by ich spolu s certifikátom pravosti, navrhuje spolok, ktorý už tiež poslal hlavnému mestu list s touto požiadavkou. Argumentuje, že podobným spôsobom sa speňažili objekty aj v iných krajinách, napríklad Berlínsky múr.
O časti konštrukcie mosta už skôr prejavili záujem aj starostovia obcí na východnom Slovensku, kde by mohli samosprávam pomôcť pred budúcimi povodňami. Petržalský okrášľovací spolok však mesto žiada, aby sa mimo Bratislavy neodviezla celá konštrukcia mosta. "Chceli by sme z neho istý diel zachovať v Múzeu mesta Bratislavy, najmä tie fragmenty z pôvodného Mosta Františka Jozefa, ktoré sú čiastočne zachované najmä na petržalskej strane," argumentuje spolok. Časť z nich by podľa neho v budúcnosti určite vystačila aj na vytvorenie pamätníka mosta na Tyršovom nábreží v Petržalke.
Získanými financiami by spolok chcel podporiť bratislavské mestské múzeum a časť peňazí by sa tiež mohla použiť na projekt obnovy "Rozária" v Sade Janka Kráľa.
Bratislavský Starý most začnú rozoberať ešte tento rok. Hlavné mesto podpísalo 22. októbra s konzorciom troch firiem zmluvu o dielo na rekonštrukciu mosta aj vybudovanie električkovej trate do Petržalky. Stavebník chce začať s demontážou mostnej konštrukcie tento mesiac, hotová by mala byť do konca februára.