Má 34 rokov a Slovenské národné povstanie donedávna poznal len z hodín dejepisu. Pred šiestimi rokmi sa však rozhodol, že starnúcich povstalcov nafotí. Cez ich portréty a kúsky príbehov Slovákov upozorňuje na dôležitú súčasť našej histórie.
„Bol som v Dánsku. Keď som miestnym povedal, že som zo Slovenska, začal na mňa jeden chlap kričať, že sme fašisti. Že sme sa ako jedni z mála pridali k Hitlerovi a dobrovoľne dovážali židov. Bol to pre mňa šok a vtedy som o tom začal uvažovať,“ vysvetľuje impulz, vďaka ktorému vznikol projekt Partizáni, fotograf Šymon Kliman. Uvedomil si, že mladí o Povstaní nič nevedia, alebo len málo. Pritom sme vďaka nemu skončili na strane víťazov.
K fotografiám majú ľudia rešpekt
Dodnes Kliman nafotil viac ako 50 partizánov. Ich fotografie a krátke príbehy zverejňuje na rôznych betónových plochách a autobusových zastávkach. Najväčším prekvapením pre neho je, že ľudia sa o ne skutočne zaujímajú. „Na ulici vydržia veci krátko. Niekto ich pomaľuje, postrieka. Moje plagáty v Košiciach však už dva roky visia nepoškodené. Ľudia k tomu majú rešpekt a úctu,“ teší sa Kliman. Niektorí sa s ním skontaktujú, či nemôžu za partizánmi chodiť s ním.
Ani presvedčiť samotných partizánov na začiatku na fotografovanie pre Klimana nebolo také ťažké. Projektu boli mnohí už od začiatku naklonení. A o čom sú ich príbehy? Ako každá emócia a nazeranie na svet aj príbehy sú rozdielne. Jednu vec majú pri spomienkach partizáni spoločnú – tvrdia, že majú obrovské šťastie, že prežili. „Asi 80 percent z nich má príbeh o tom, ako kolegu vedľa nich zabili. Ich však guľka či črepina z granátu len trafila,“ spomína Kliman. Podobne sa tak mnohým pošťastilo, že ich Nemci neobjavili.
Vojna sa skončila. Čo ďalej?
„Ešte stále sa mi sníva o bojoch. Strhnem sa, že nado mnou stojí Nemec so zbraňou. Niekde v okolí vybuchne granát,“ to sú odpovede, ktoré Kliman dostáva na otázku, či sa im dobre spáva. Aj napriek takýmto jazvám na duši si ich však štát podľa Klimana dostatočne neváži. Okrem medaily dostávajú k dôchodku mesačný príspevok 30 až 40 eur. „Mali by sme im venovať väčšiu starostlivosť.“
Mnohí povstalci šli do bojov ešte ako mladí chlapci. Málokto z nich si stihol dokončiť školu. Dnes pracujú v rôznych odvetviach, napríklad aj pre armádu.
Silný zážitok bola pre fotografa aj nedávna diskusia na festivale Pohoda, kde mladí minúty tlieskali staručkému vojakovi z Povstania. To podľa neho potvrdzuje, že vnímajú a majú záujem o túto časť našej histórie. Len treba nájsť spôsoby, ako k nim tieto informácie zaujímavo dostať. Inak sa z nej nikdy ako národ nepoučíme.
„Počas vojny sme boli tí zlí, vďaka Povstaniu sa to obrátilo. Nikdy sme však ako národ za toto obdobie nepykali,“ nadväzuje Kliman. Na slovenský štát mnohí spomínajú v dobrom. Spoločnosť sa s tým podľa neho nedokázala normálnym spôsobom vyrovnať. Ako dôkaz toho je podľa neho zvolenie Mariana Kotlebu za župana Banskobystrického kraja.
Aj preto chce Kliman materiály, ktoré nazbieral, nejako zúročiť. O povstalcoch v súčasnosti pripravuje knihu a film.