Ponuky sľubujúce mesačný plat osemtisíc eur ľuďom so stredoškolským vzdelaním, sa na pracovných portáloch nezjavujú často, ak vôbec. Takýto inzerát si na stránke Kariéra.sk zaplatila údajná politická strana e-uropa. Hľadá budúcich poslancov Európskeho parlamentu.
Pochybnosti vzbudzuje už samotný fakt, že strana s takýmto názvom na Slovensku oficiálne neexistuje. Nefiguruje v oficiálnom verejnom registri politických strán a HN jej neexistenciu ešte osobitne potvrdilo aj ministerstvo vnútra, ktoré register spravuje.
Strana hľadá desiatich kandidátov, ktorí by za ňu kandidovali v budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu. Pre niektorých ľudí márne hľadajúcich prácu to môže znieť ako lákavá ponuka. Potenciálnych bruselských politikov, o výhodách ktorých azda sníva každý na Slovensku, totiž vraj vyberie losovaním.
Odmietnutá registrácia
Podozrivý inzerát tvrdí, že strana je „vznikajúca“ a „v súčasnosti vo fáze registrácie“. Nie je to však celkom pravda. Ministerstvo vnútra jej registráciu odmietlo. „Navrhovatelia nesplnili podmienky registrácie, nebol predložený dostatočný počet platných podpisov občanov, ktorí súhlasia so vznikom strany,“ vysvetlila Alena Koišová z kancelárie ministra.
Ľudia stojaci za stranou sa odvolali na Najvyšší súd a existuje možnosť, že ten rozhodnutie rezortu vnútra zvráti. Údajného predsedu strany Miroslava Miha sa HN spýtali, ako chce ľuďom garantovať serióznosť ponuky, keď vôbec nemá isté, že do eurovolieb bude môcť ísť.
„Robím všetko pre to, aby to vyšlo. Moja registrácia je na Najvyššom súde, čakám, že sa veci pohnú. Po šiestich mesiacoch mi prišla výzva na zaplatenie poplatku,“ je mladý inžinier ekonomiky nespokojný s rýchlosťou súdneho konania.
Povedal preto, že sa snaží ísť aj inou cestou a oslovil vraj iné politické subjekty na možnú spoluprácu. Na svojej údajnej straníckej webovej stránke pritom tvrdí, že mieni stranu dokonca kúpiť.
Platený zber
Miho HN vysvetlil, že jeho inzerát má veľký úspech a od druhého októbra, keď ho uverejnil, sa mu prihlásilo „asi 1 500 záujemcov“. Pre týždenník Život bol skromnejší a povedal, že dostal „tristo životopisov a motivačných listov“.
Neúspechu registrácie Mihovej strany mohlo napomôcť aj to, akým spôsobom zbieral potrebných desaťtisíc podpisov pre jej vznik. Využil na to platených brigádnikov, pričom za každý jeden podpis platil dva centy. Odmieta, že by stranu viedol ako firmu a politiku si zamieňal s podnikaním.
„Podpisy sme zbierali v zmysle zákona,“ argumentuje, že sa neplatilo za podpisy ale za ich zber.
Neexistujúca e-uropa o sebe na internete hlása, že je „nekonvenčnou liberálnou politickou stranou“. Na otázku, čo urobí, keď jeho losovanie dopadne tak, že z neho vzíde desať kandidátov napríklad s fašistickým zmýšľaním, Miho odpovedal, že sa za nich aj tak postaví. „Nemyslím si, že sa to stane, ale ak náhodou, tak áno. Sú to obyvatelia Slovenska a musia hájiť záujmy krajiny.“
Politológ Martin Klus, ktorý je taktiež z Banskej Bystrice pre HN uviedol, že Miroslav Miho je pre neho neznámym človekom. Jeho konanie si nevie vysvetliť inak ako, že ide o recesistu, alebo osobu, ktorá sa snaží zviditeľniť.
„Ide podľa mňa o ďalší príklad markantného zneužitia politickej značky pre súkromné ciele,“ naráža na príklad Paliho kapurkovej z minulosti. Za touto stranou sa skrývali podnikateľské aktivity, keď sa líder strany objavil napokon na obale rôznych produktov.