Slovensku a Európe hrozí otvorený veľký vojenský konflikt. Takýto scenár kreslí premiér Robert Fico, ktorý bol včera hosťom exkluzívneho diskusného fóra HNClub. Odvoláva sa pri tom na nemecké zdroje, ktoré považuje za vysoko dôveryhodné. „Na 70 percent hrozí vojenský konflikt na Ukrajine a nielen tam. Už to nebude o ruských separatistoch a Ukrajine. Táto informácia je vážna,“ vyhlásil Fico. Zároveň dodal, že ak by k tomu došlo, Slovenska by sa to dotklo vo viacerých oblastiach.
Bezpečnostných analytikov premiérove slová prekvapili. Konflikt na Ukrajine je už podľa riaditeľa Centra pre európske a severoatlantické vzťahy Róberta Ondrejcsáka dnes a nejde len o vyčíňanie separatistov na východe krajiny. To, či však dôjde k ešte väčšiemu konfliktu, bude podľa neho závisieť od Moskvy. „Muselo by padnúť strategické rozhodnutie Ruska, že konflikt sa nebude týkať len oblasti Donbasu, ale rozšíri sa aj na ďalšie územia,“ doplnil Ondrejcsák.
Alexander Duleba z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku však vylúčil, že by sa v takomto prípade Slovensko stalo vojenskou súčasťou konfliktu. Napriek tomu by dosahy vojny určite pocítilo. A najmä tie ekonomické.
Do štátneho rozpočtu totiž idú stovky miliónov eur len za to, že sme tranzitnou krajinou ruského plynu či ropy práve cez územie Ukrajiny. A ďalšie príjmy idú z vývozu do Ruska, ktorý by sa mohol ešte viac obmedziť. Moskva totiž už pred časom pohrozila zákazom dovozu áut z Európskej únie, čo by sa dotklo našich automobiliek. Kým pre bratislavský závod Volkswagen je Rusko jedným z jeho desiatich najvýznamnejších trhov, žilinská KIA tam dosiaľ vyváža každé piate auto.
Ak by sa Ficove slová naplnili a situácia na Ukrajine by sa vyostrila, naplno by sa podľa analytikov ukázala zanedbanosť slovenskej armády. Tá si totiž už dlhodobo neplní svoj záväzok voči NATO, že na obranu dá každoročne dve percentá HDP. Pohybuje sa skôr na polovičnej úrovni. A nie je v tom sama. Podobne sú na tom aj okolité krajiny, napríklad Česko či Maďarsko. České ministerstvo obrany pritom pre HN uviedlo, že ukrajinský konflikt pozorne sleduje a považuje ho za ohrozenie európskej bezpečnosti. Podľa hovorcu Petra Medeka sa preto aktuálne sústredí na spoločné projekty NATO.
Rozhodne Rusko
Rozhodnutie o tom, akým smerom sa ukrajinský konflikt pohne, bude musieť podľa Dulebu padnúť už v dohľadnom čase. Situácia v Donbase je totiž dlhodobo neudržateľná a hrozí tam sociálny výbuch. Asi dva milióny ľudí tam zostali bez financovania zo strany Ukrajiny, no dotovať ich nechce ani Rusko. To si musí zvážiť, či sa mu oblasť oplatí dotovať, alebo sa rozhodne týchto ľudí vytlačiť. „Ukrajinci totiž dobrovoľne z týchto území neodídu,“ povedal Duleba. Riešením by bol aj návrat k predošlým dohodám s ukrajinskou vládou, no v tom prípade by sa separatisti museli riadiť pokynmi ukrajinského parlamentu a Rusi by v oblasti začali strácať vplyv.
EÚ až treťoradá
Fico pritom pripustil, že podiel EÚ na ovplyvňovaní aktuálnej situácie na Ukrajine je malý, hoci prípadný konflikt by si Európa odniesla najviac. Jej zahraničná politika je totiž podľa premiéra v tomto prípade až treťoradá, teda až za USA a Ruskom. „Únia dlhodobo trpí chorobou, ktorá sa nazýva nesúlad názorov,“ zdôvodnil Fico.
Za pravdu mu dáva aj Ondrejcsák, podľa ktorého však jej opatrenia nie sú zanedbateľné, keďže Európa a Amerika sú spoločne niekoľkonásobne silnejšie ako Rusko. „Preto je v tomto momente kľúčová spolupráca medzi EÚ, NATO a USA, lebo každý z týchto hráčov má nejakú silu a možnosti, v ktorých je každý hráč silný. Jedine ich spoločné pôsobenie môže Rusko zatlačiť alebo mu aspoň zabrániť, aby podniklo nejaké ďalšie kroky,“ dodal Ondrejcsák.
Ficov koniec by bol prekvapením, tvrdia politológovia
Demisiu vlády v júni 2015, ktorú dnes naznačil premiér Robert Fico, nepovažujú politológovia za veľmi reálnu. Podľa Michala Horského by demisiu vlády mohla vyvolať iba vážna kríza vo vnútri strany Smer-SD.
„Bolo by to zvláštne, no môže sa to stať. Znamenalo by to, že Fico rezignoval, ak vyhlási nové voľby,“ reagoval politológ Rastislav Tóth. Podľa jeho slov, keď sa zíde na protestoch aj desaťtisíc ľudí, tak z 5 miliónov Slovákov je to stále mizivé percento.
Dôvodom, prečo takto premiér reagoval, je podľa neho fakt, že môže byť unavený. „Okrem toho sú aj niektoré veci, ktoré vie, že nezvládne, a preto sa chcel stať prezidentom, aby nemal exekutívnu zodpovednosť. Urobil podľa mňa veľkú chybu, keď sa neuchádzal o miesto v Európskej komisii, ale teraz už je neskoro,“ doplnil. Podľa Horského sú vyjadrenia Fica iba platonické. „Ak moc vláda pevne drží v rukách, nehádže ju na ulicu pre pár krikľúňov. Možné predčasné voľby by mohla vyvolať iba vážna kríza vo vnútri strany Smer,“ doplnil.
V prípade predčasných volieb bude podľa Tótha zaujímavé sledovať, či sa dokážu opozičné strany zjednotiť, prípadne zlúčiť. „Ten dav trpaslíkov, to nie je dobré ani pre vládnutie. Keby sa dostali k moci, tak sa to skončí zle, pretože tam je veľa trpaslíčkov, žiaden nemá žiadny program, ani osobnosti nemá. Tam by boli len samé intrigy, nič viac,“ dodal Tóth. Súčasná vláda by mohla skončiť svoje pôsobenie aj skôr ako jej štvorročný mandát. Na dnešnom HN Clube to naznačil jej predseda Robert Fico.
Chronológia krízy na Ukrajine
November 2013 bývalý prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč odmietol podpísať pripravovanú asociačnú dohodu s Európskou úniou.
Na Ukrajine sa začala vlna protestov na Majdane
Január 2014 Sériu pokojných protestov Euromajdan ukončil tvrdý zásah a streľba zásahovej jednotky Berkut na Janukovyčov príkaz. Zomrelo 80 až 100 ľudí.
Prelom februára a marca 2014 Začína sa krymská kríza. Tá vyústila až do referenda na odtrhnutie polostrova Krym, kde leží mesto Sevastopoľ.
6. marca 2014 Najvyššia rada Autonómnej republiky Krym rozhodla o pripojení Krymu k Rusku.
Apríl 2014 Separatisti na východe Ukrajiny vyhlásili dve samostatné republiky – Donecká ľudová republiky a Luhanská parlamentná republika
Máj 2014 Ukrajina má nového prezidenta – Petra Porošenka
Jeseň 2014 Na Ukrajine nastúpila nová vláda pod vedením Arsenija Jaceňuka