Vedenie bratislavského Gymnázia I. Horvátha bude musieť meniť rozpočet. Župní poslanci schválili tejto škole na budúci rok len tri triedy, hoci žiadala o jednu viac. V praxi to znamená mínus 25-tisíc eur. "Je to problém pre každú školu vzhľadom na financovanie na žiaka," hovorí zástupkyňa riaditeľky Eva Stanková. Škola sa však nevzdáva. O rok bude opäť žiadať štyri triedy.
Nejde o výnimku, bratislavská župa v školskej sieti vymazala spolu dvadsať tried, predovšetkým na stredných odborných školách. Ešte masívnejšiu redukciu spustil Prešovský kraj, bude mať takmer o sto tried menej. Niektoré župy využili aj kritizovanú právomoc, ktorú im vlani priznal vládny Smer-SD, a "vyškrtali" aj neštátne školy -- napríklad v Nitrianskom kraji prišlo o triedu najmenej päť takýchto škôl.
"Určite sa odvolám," hovorí riaditeľ súkromnej strednej odbornej školy Animus v Nitre Bohuslav Sýkora. Žiadal od župy štyri triedy, dostal dve. Tvrdí, že by naplnil všetky, rodičia vraj majú o jeho školu záujem, pretože je nová, má dobré vybavenie a deti platia nízke školné. Výpadok dvoch tried mu naštrbí rozpočet, na žiaka berie od štátu v priemere 1 250 eur ročne. "Buď nájdem škole iné zárobkové aktivity alebo budem musieť rodičov poprosiť o sponzorské príspevky," dodal. Podľa prepočtov HN ide o výnimku, Nitriansky kraj postupoval voči neštátnym zriaďovateľom skôr opatrne a škrtal najmä "vo vlastných radoch". Hoci žiadnu zo župných škôl nechystá zavrieť, medziročne im znížil počet tried zhruba o 60. "Nemôžeme dať každému, čo chce, pretože máme o dvetisíc detí menej ako vlani. Krátili sme takmer každej škole," povedal HN úradník župy, ktorý nechcel byť menovaný.
Demografia nepustí
Nespokojní sú aj na východe. Riaditeľ Spojenej evanjelickej školy v Prešove Marián Damankoš tvrdí, že v meste dostali župné gymnáziá väčší priestor ako cirkevné a súkromné. Podľa prepočtov HN župa skutočne škrtla neštátnym gymnáziám štyri z dvanástich tried, kým "svojim" vzala len tri z dvanástich. "Nie je dobré, že štát dal župám kompetenciu zasahovať do neštátnych škôl," hovorí. Vedenie kraja sa bráni, že obmedzenie školskej siete prerokovalo so všetkými školami a neprijalo len jednu pripomienku. "Máme o 2 451 žiakov menej ako vlani, niekde sa to musí prejaviť," upozorňuje hovorkyňa kraja Veronika Fitzeková. Župa podľa nej krátila predovšetkým podľa aktuálneho záujmu detí o školu.
Neštátni sú tabu
Aj v Bratislave sa škrtalo na základe záujmu detí, napríklad spomínané Gymnázium I. Horvátha dokázalo vlani naplniť len dve triedy. "Komunikovali sme so všetkými zriaďovateľmi škôl, pričom sme sa snažili dosiahnuť konsenzus," tvrdí hovorkyňa kraja Iveta Tyšlerová. Na cirkevné a súkromné školy župa nesiahla. "Aj keď to tentoraz dopadne pre neštátne školy dobre, ešte to neznamená, že to tak bude aj o rok," upozorňuje analytička portálu Nové školstvo Zuzana Zimenová. Možnosť, aby župy mohli rozhodovať o konkurenčných školách, považuje za systémovú chybu. Ako dodala, tento rok mohli kraje postupovať opatrne aj preto, že predo dvermi sú župné voľby. Novelu zákona, podľa ktorej môžu samosprávne kraje určovať počty prvákov aj na neštátnych školách, presadil minulý rok minister školstva Dušan Čaplovič.