Medicína, právo, ekonomika. Odbory, ktoré aj tento rok priťahujú na vysoké školy najviac záujemcov. Na chvoste zostávajú technické smery napriek tomu, že práve tu sa po skončení štúdia najlepšie zarába už pri nástupe do práce.
Tento trend zotrváva aj po tom, čo exminister školstva Eugen Jurzyca (nominant SDKÚ-DS) začal zverejňovať údaje o vysokých nástupných platoch absolventov techniky a pokrivkávajúcej uplatniteľnosti absolventov humanitných odborov na trhu práce. Aká je situácia dnes, keď minister školstva Dušan Čaplovič pravidelne zdôrazňuje dôležitosť podpory technických škôl a volá po útlme humanitných smerov?
Technika v úzadí
Najväčší záujem o štúdium na rok 2013/14 je podľa aktuálnych štatistík z prijímacieho konania na vysoké školy o manažment v Prešove, medicínu v Martine a divadelníctvo v Bratislave. Tieto školy evidujú viac ako sedem záujemcov o jedno voľné miesto. Právnické fakulty sa trochu prepadli, trnavská je až v prvej dvadsiatke, bratislavská v prvej päťdesiatke rebríčka zostaveného podľa počtu prihlášok na jedno voľné miesto.
Technické školy ostali opäť v úzadí. Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je pritom lídrom rebríčku nástupných platov absolventov. Jej absolventi zarábajú po prechode do praxe v priemere vyše 1 400 eur v hrubom.
Len titul
Ešte horšie sú na tom lídri v kvalite škôl – matfyz na Univerzite Komenského, Chemicko-technologická či Elektrotechnická fakulta bratislavskej techniky. „Pravidelne sa píše o vysokých platoch v našom sektore, ale keď príde na lámanie chleba, mladý človek ide radšej na masmediálnu komunikáciu, kde má zaručený titul, a prejde bez toho, aby sa musel trápiť,“ všíma si výkonný riaditeľ IT asociácie Slovenska Gustáv Budinský. Pomôcť by mali aj rodičia, ktorí majú na svoje deti najväčší vplyv, zmeniť však podľa odborníka treba aj celospoločenské povedomie. „Dnes sa robí škola často len pre titul,“ potvrdzuje dekan žilinskej elektrotechniky Milan Dado.
Dá sa teda povedať, že stredoškolákom nie veľmi záleží na vlastnej budúcnosti? „Vybrala som si tlmočníctvo – prekladateľstvo, pretože jediné, čo ma baví, sú cudzie jazyky, o uplatnení v praxi som neuvažovala,“ hovorí maturantka z Bánoviec nad Bebravou Nikoleta Žáčiková. Podobne ako pre ňu sú úvahy o situácii na trhu práce vzdialené väčšine študentov. Personálna agentúra McRoy tento rok urobila prieskum medzi prvákmi až tretiakmi vysokých škôl.
Výsledky ukázali, že školu si pre vysokú šancu zamestnať sa vybrala len tretina študentov. „Je alarmujúce, že dve tretiny uchádzačov vôbec neriešia, či pre nich bude ich vysoká škola znamenať uplatnenie na trhu práce,“ hovorí riaditeľ spoločnosti McRoy Luboš Sirota. Snaha získať diplom pre diplom je viditeľná najmä na humanitných školách – tu si možnosť ľahšieho zamestnania sa po skončení školy uviedlo ako motív výberu fakulty len 24 percent študentov. Každý siedmy dokonca povedal, že výber školy bola úplná náhoda – pri technikoch každý dvadsiaty.
Posun k lepšiemu
Situácia sa však zlepšuje. Keď pred šiestimi rokmi prišla ARRA s podobným prieskumom, takmer tri štvrtiny vysokoškolákov uviedlo ako dôvod výberu školy – ľahšiu cestu, čo najnižšie náklady a študentský život. Kvalitnú školu hľadalo len 28 percent. „Nie je to také zlé, keď si vezmem, že počet maturantov sa znižuje a k nám sa hlási stále zhruba rovnaký počet uchádzačov,“ hovorí prodekan elektrotechnikov Vladimír Jančárik. „Možno už ľudia vedia, že diplom niektorých škôl znamená vstupenku na úrad práce,“ dodal.