Zlučovanie univerzít je opäť na stole. Minister Dušan Čaplovič v správe o stave školstva spochybnil potrebu dvoch štátom dotovaných univerzít v jednom meste. Ako príklad uviedol Trnavu, kde pôsobia dve univerzity. „Príklady na možnú integráciu verejných vysokých škôl by sa našli aj v iných mestách,“ uviedol. Dve a viac vysokých škôl financuje štát aj v Nitre, Banskej Bystrici či v hlavnom meste.
Ministerstvo vidí v spájaní škôl možnosť získať rovnaké služby za menej peňazí a ušetriť na prevádzkových nákladoch. Koľko – to v správe nevyčíslil.
Rektor Trnavskej univerzity Marek Šmid označil školu za „národný poklad“ s tým, že obe trnavské univerzity šíria vzdelanie, podporujú vedu a „realizujú svoje významné hospodárske poslanie v regióne Trnavy“.
Neubudla jediná
Univerzita sv. Cyrila a Metoda stanovisko sľúbila, ale neposlala. Čaplovič, ktorého kreslo sa trasie čoraz viac, otvoril ďalšiu kontroverznú tému, s ktorou sa nepodarilo pohnúť žiadnemu z jeho predchodcov. Odborníci v úspech zámeru ani dnes neveria. „Nie je to v ich záujme a majú príliš silný lobing,“ hovorí školský analytik Matúš Pošvanc. Podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Libora Vozára nie je spájanie škôl aktuálne.
Zlučovanie verejných univerzít, resp. znižovanie ich počtu, je témou už najmenej dekády. Za ten čas neubudla ani jediná, hoci počet súkromných škôl, ktoré vzdelávajú bez štátnych dotácií, stúpol zo štyroch na 13. Štát pritom za rovnaký čas výdavky na „svoje“ školy takmer zdvojnásobil.
Politický problém
Odborníci sa zhodujú, že zámer by mohol priniesť úspory, ale je politicky nepriechodný. „Smer má na vysokých školách veľa sympatizantov, dá sa povedať, že by išli proti vlastným ľuďom,“ tvrdí odborník na vysoké školstvo Miroslav Řádek. „Ak by spájanie škôl bolo správnym krokom odborne, určite by sa oplatilo pustiť do politických súbojov,“ uviedol exminister Eugen Jurzyca. Lepším krokom je však podľa neho zverejňovanie informácií o kvalite vzdelávania na jednotlivých školách.
„Dá sa to uskutočniť, len ak sa budú chcieť školy spájať samy, nasilu nie,“ tvrdí exminister Ján Mikolaj. Školy v rovnakých mestách chcel motivovať na spájanie do univerzitných centier, ktoré by mali väčšie možnosti, zámer však nevyšiel. Školská analytička Renáta Králiková vidí šancu v plánovanej zmene zákona o vysokých školách. „Bude závisieť od toho, kto bude mať moc školy zrušiť.“
Efektívnosť financovania škôl s rovnakým zameraním a sídlom spochybnil minister Čaplovič v správe o stave školstva, ktorú predložil do parlamentu koncom marca bez posvätenia vlády. Neuviedol termín, dokedy chce znížiť počet škôl. Dokument obsahuje 22 opatrení, ktoré by mali zlepšiť situáciu vo vysokom školstve. Do piatich rokov chce zvýšiť dotácie do vysokého školstva každoročne o 60 miliónov eur.