Učiteľka Júlia Opálková má za sebou v školstve päť rokov. Pri nástupe na bratislavskú základnú školu dostala za mesiac práce 470 eur, dnes dostáva o tridsať eur viac. Ak by vláda podporila najnovšie návrhy ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer-SD) na zvýšenie učteľských platov, polepšila by si v ideálnom prípade o zhruba 80 eur. „Spokojná by som bola, keby mi plat stúpol o dvesto eur, na priemer na Slovensku, ale poteší každé euro,“ hovorí mladá pedagogička.

Školu však neopustí ani v prípade, ak jej najvyššieho rezortného šéfa vláda opäť nepodporí. „Kto si vybral toto povolanie, nemôže mu záležať na peniazoch,“ tvrdí.

Druhé kolo

Minister Čaplovič tento týždeň predstavil v opravenej správe o stave školstva nový plán ocenenia pedagógov. Do konca funkčného obdobia vlády Smeru chce učiteľské platy navýšiť na 1,2-násobok priemerného platu v ekonomike. O tri roky by tak mohli učitelia zarábať v priemere zhruba tisícku za mesiac. Od ministerstva financií aj na tento zámer žiada Čaplovič pridať každoročne 110 miliónov eur na základné a stredné školy a do univerzitného školstva ďalších 20 miliónov eur.

„Stále platí, že očakávame aj štrukturálne zmeny v samotnom fungovaní základného a stredného školstva,“ vyhlásil šéf rezortu financií Peter Kažimír. Na otázku, či je reálne, že tarifné platy pedagógov stúpnu už od budúceho roka aspoň o pár percent odpovedal stručne. „Pevne verím, že áno.“

Firmy do školstva

Odkiaľ vziať peniaze na učiteľov? Minister financií vlani odmietol výraznejšie nalievanie peňazí do školstva, pokiaľ nedôjde k jeho reforme. Naznačoval, že priveľa je nielen škôl ale aj učiteľov. Čaplovič už aj vydal zoznam škôl, ktoré sú na odstrel. Na týchto škrtoch by sa malo ušetriť päť miliónov eur.

„Bude sa musieť navýšiť rozpočet na školstvo, pretože je tak podfinancované, že sa v ňom už brať jednoducho nedá,“ hovorí exminister školstva Ján Mikolaj. Priestor vidí jedine v zefektívnení priamo riadených organizácií. Analytici však rezervy v rezorte vidia. „Kedysi mal každý veľký podnik vlastné učilište a školstvo financoval na 60 percent štát a na 40 podniky. Aby sme ich nepotopili, mali by sa firmy vrátiť do školstva tak, aby prebrali aspoň 20 percent nákladov na školstvo,“ hovorí ekonóm a poradca premiéra Roberta Fica Peter Staněk. Ďalšie úspory vidí v preriedení počtu škôl, práve tých málotriednych. „Roky sa jasne konštatuje, že žiadne sídlo pod päťtisíc obyvateľov ekonomicky neprežije, preto treba pristúpiť k spájaniu obcí a tým aj škôl.“

Štrajková pohotovosť

Odbory od novembra minulého roka udržiavajú zamestnancov školstva v štrajkovej pohotovosti. Odborársky boss Pavel Ondek naznačil, že do ulíc by sa vrátili ak vláda nové Čaplovičove návrhy neschváli.

Podľa jedného z lídrov minuloročného štafetového štrajku Branislava Kočana by bolo navýšenie pozitívnym posunom, dôvody štrajku však nevyrieši. „Priemerný absolvent vysokej školy získa v prvých piatich rokoch zvýšenie platu o polovicu, učiteľ to isté dosiahne až po 32 rokoch, takže to vôbec nerieši atraktívnosť učiteľského povolania,“ hovorí Kočan, ktorý neučí, pretože je na materskej dovolenke-manželka zarobí v práci viac.