V dedinke Budiš nie je ani malotriedna škola, takže Natálii neostáva iné, ako každé ráno sadnúť na autobus a štvrťhodinu cestovať do okresných Turčianskych Teplíc a popoludní zase späť. „Je zvyknutá, pretože už keď mala dva roky, sme spolu denne cestovali do škôlky,“ hovorí jej mama Zuzana Lichnerová.

Napriek hustej sieti škôl na Slovensku takto cestuje denne zhruba 60-tisíc detí. Tento rok štát vyplatil na dopravu detí do škôl 7,6 milióna eur. Táto suma každoročne rastie a podľa odhadu ministerstva školstva sa zvýši o ďalších stotisíc eur po tom, ako obce zareagujú na nové predpisy o financovaní škôl rušením malotriedok.

Obce bez školy

Trasa z obce Budiš do Teplíc patrí medzi tie najdlhšie, ktoré rezort eviduje. Spiatočný cestovný lístok stojí 2,40 eura, za rok teda štát zaplatí za dopravu školáka z Budiša a späť 480 eur. Na porovnanie – za vzdelanie základoškoláka platí štát školám v priemere 1500 eur ročne. Výber školy je na rodičoch. „Škola v Slovenskom Pravne je bližšie, no do Teplíc chodia spoje výhodnejšie,“ vysvetľuje Lichnerová.

Rodičia majú na príspevok nárok len v prípade, ak v ich obci nie je škola. Takých obcí je na Slovensku približne osemsto. Cestovať je možné autobusom, vlakom, či dokonca aj vlastným autom, no štát preplatí benzín len do výšky ceny lístka hromadnej dopravy. Žiaci súkromných škôl na dopravné nemajú nárok, žiaci cirkevných škôl áno. V susednom Česku štát preplácal školákom tretinu cestovného, v roku 2004 vláda túto dávku zrušila.

Doprava z vlastného

Mnohí rodičia však posielajú deti na autobus aj v prípade, že škola v obci existuje a cestovné deťom musia zaplatiť z vlastného vrecka. Umožňuje im to sloboda výberu vzdelávacej cesty, ktorá súčasne vytvára súťaž medzi školami. „Zaplatím za autobus denne 1,18 eura, ale viem, že sa to dcére vráti, pretože deti, ktoré chodili do školy v meste, boli na tom s vedomosťami lepšie ako tie zo školy u nás, najmä v angličtine,“ hovorí Zuzana Kráľová z Východnej.

Jej dcéra, siedmačka, dochádza od druhého ročníka do pätnásť kilometrov vzdialenej školy v Liptovskom Hrádku. Táto škola vyplatí na dopravnom najviac zo všetkých škôl v Žilinskom kraji. „Sme spádová škola, zhruba polovica detí k nám dochádza z okolitých dedín, ale máme aj veľa detí, ktoré k nám rodičia posielajú kvôli kvalitnému vzdelaniu,“ hovorí riaditeľka školy Viera Jurišová.

Problém s neprispôsobivými

„Vyhnať“ žiakov do školy v inej obci však môžu aj neprispôsobiví žiaci.

„Veľa detí k nám chodí z Pribyliny, pretože v tamojšej škole majú veľa Rómov, často tam chodí polícia,“ hovorí riaditeľka Jurišová. Starosta obce Milan Kohút to pripúšťa, tvrdí však, že problém je skôr s predsudkami rodičov. „Máme viac ako polovicu rómskych detí, ale všetky deti vystrájajú rovnako – ako deti,“ hovorí. Obec pridala škole peniaze na asistenta a snaží sa rodičov presvedčiť, aby škole ostali verní.