Podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková (Smer-SD) vlastní dom v Chorvátsku. V dovolenkovej destinácii neďaleko Zadaru ho kúpila pred tromi rokmi. Z jej majetkového priznania zverejneného na stránke Národnej rady sa to však verejnosť nedozvie. „Je to bungalov s dvoma samostatnými apartmánmi. Jeden má manžel a druhý ja. Šli sme cez realitnú kanceláriu,“ reagovala pre HN poslankyňa.
Ako dodala, o kúpe má všetky doklady a dáta sú v jej priznaní aj chorvátskom katastri. HN sa však o jej dome dozvedeli len na základe jednej z desiatok infožiadostí adresovaných parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Pred viac ako desiatimi rokmi si totiž poslanci schválili uznesenie, podľa ktorého sa podrobnosti o tom, kde presne stoja ich nehnuteľnosti, jednoducho neuvádzajú.
Novotný chystá zmenu
Už čoskoro to má byť inak. Zmenu chystá nový šéf výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Viliam Novotný (SDKÚ-DS). „Na prvom zasadnutí výboru vo februári navrhnem, aby sme prijali odporúčanie, na základe ktorého bude možné zverejňovať aj tieto informácie z majetkových priznaní,“ vysvetlil. Zmena by sa mohla dotknúť už dát za tento rok. Tie totiž musia verejní činitelia predložiť do konca marca 2015.
Novotný však chce ísť ešte ďalej. „Ak má niekto osobné auto, mal by uviesť, aké, ak napíše úspory, tiež by mala byť známa ich výška. Predstavujem si to ako odporúčanie členom poslaneckého zboru, čo všetko majú uviesť. Nevidím dôvod, prečo by s tým mal mať niekto problém,“ zdôraznil.
Otázka dôvery
Na zmenu je potrebné, aby za ňu osem členov výboru zdvihlo ruku, plénum ju schvaľovať nemusí. Novotný môže rátať s hlasom Zsolta Simona (Most-Híd). Podporiť by ho mohol aj podpredseda výboru Otto Brixi. Poslanec vládnej strany Smer-SD sa podľa svojich slov zverejneniu konkrétnych dát nebráni. „Žiadny politik, ktorý transparentne nadobudol svoj majetok, s tým nemôže mať problém,“ vyhlásil. Brixi pripustil, že časť zákonodarcov sa môže obávať zásahu do súkromia.
Opatrná je aj Laššáková. „Myslím si, že by o tom mala byť diskusia naprieč politickým spektrom, mali by sme o tom rokovať ako predsedovia poslaneckých klubov, a prísť k spoločnému záveru,“ dodala. Majetkové priznania vznikli preto, aby dali verejnosti možnosť skontrolovať, či si verejní činitelia nežijú nad pomery. Údaje sú však stále veľmi všeobecné. Peter Kunder z Aliancie Fair-Play pripomína, že o potrebe podrobného zverejňovania majetkov ubezpečovala svojich voličov každá politická strana. „Žiadna však sľuby neuviedla do praxe. Je to pritom veľmi dôležité pre vybudovanie dôvery medzi občanom a politikom,“ upozornil.
Pokus opozície narazil na Smer
Sprísnenie majetkových priznaní verejných činiteľov pripravovali poslanci naprieč politickým spektrom viac ako rok. Cieľom zmeny zákona bolo dosiahnuť, aby sa v priznaní uvádzali konkrétne údaje o autách, úsporách či daroch. Zmeniť sa mali aj samotné formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania. Za takúto zmenu bol pôvodne podľa bývalého šéfa výboru Miroslava Beblavého aj predseda parlamentu Pavol Paška. Vládny Smer ju však koncom minulého roka prestal podporovať. Na rokovanie návrh preto predložili len opoziční poslanci. V októbri s ním v pléne neuspeli. „Všetci viete, čo mám. Moja chata je najznámejšia na Slovensku, viete, kde bývam, že mám osemárovú vinicu, viete, na akom aute jazdím. Ja s tým problém nemám. Celý problém je, že opozícia odmietla akékoľvek dohody,“ komentoval vtedy rokovanie parlamentu premiér Robert Fico. Teraz má novelu predložiť vláda.