Cez výklad kníhkupectva Martinus na Obchodnej ulici vidíme, že v kaviarni, ktorá je jeho súčasťou, je len hŕstka ľudí. Zamračíme sa a vkročíme dnu. Naozaj poloprázdno. Trochu nás pichlo vnútri, čakali sme skupinky ľudí ponorených do vášnivých debát. Mali sa tu totiž pri rannej káve stretnúť učitelia, ktorí sa zapojili do štrajku. Porozprávať sa medzi sebou o situácii v školstve, ale aj o tom, ako budú postupovať ďalej. Boli sme prekvapení, keďže v pondelok sa na demonštrácii spojilo vyše dvetisíc ľudí. Nádej zomiera posledná, a preto sa vydáme po schodoch vedľa barového pultu na poschodie. To, čo uvidíme hore, nás zarazí. Asi 150 ľudí sedí husto vedľa seba na rôznych natesno poukladaných stoličkách a zo všetkých kútov sa rozlieha vrava. Zdá sa, že učitelia nezostali doma a prišli sa navzájom podporiť, že v štrajku zotrvajú. Až do konca. „Vydržať musíme už len kvôli Ficovej arogancii, keď vyhlasuje, že do marcových volieb pre nás nemôže už nič urobiť. Uráža ma aj to, že tvrdí, že máme niečo urobiť pre štát,“ povedal učiteľ biológie z Gymnázia Grösslingová Peter Wetzler. Aj keby učitelia podľa neho nedosiahli zvýšenie svojich platov a splnenie ostatných požiadaviek, pozitívne hodnotí už len to, že učitelia dali o sebe vedieť a rezonujú v spoločnosti.

Ďalší postup

„Čo je to o sto eur viac? To je nič v tejto dobe a najmä v Bratislave. My nechceme urobiť len niečo pre seba, ale hlavne pre decká a celkovo pre budúcnosť. Naše školy sa rozpadávajú, a preto je nutné 400 miliónov eur do školstva naliať,“ hovorí učiteľ zo Základnej školy Bieloruská Peter Uhrin. Robí mu totiž napríklad naozaj problémy a starosť učiť informatiku na vyše desať rokov starých počítačoch, ktoré sa štvrť hodiny iba štartujú. „Ak by som si chcel založiť rodinu, tak to nepokryjem. Musel by som si nájsť druhé povolanie a učiť len popritom, ako hoby, a aj tak by bol pre mňa luxus uživiť jedno dieťa. Dve už mega veľký luxus,“ pokračoval Uhrin, ktorého hnevá, že vláda neustále osočuje učiteľov, ktorí sa postavia za svoju profesiu a poslanie.

Učitelia si na včerajšom „kávičkovaní“ vymenili zážitky a sú odhodlaní v štrajku pokračovať. Nebudú len pasívne sedieť doma, ale plánujú „niečo robiť pre štát“, ako im odkázal premiér. Dnes napríklad niekoľkí varia obed v bratislavskom dennom centre pre ľudí bez domova na Mýtnej ulici. Vo štvrtok plánujú čistiť ulice hlavného mesta. Chystajú sa však aj za deťmi do nemocnice na Kramároch, ktorým chcú čítať rozprávky a hrať sa s nimi, či ísť sa porozprávať so seniormi do domova dôchodcov. Nezaháľajú však ani ich mimobratislavskí kolegovia. Okrem demonštrácií v Leviciach (v stredu) a v Košiciach (vo štvrtok) organizujú rôzne stretnutia s verejnosťou či rodičmi. Učitelia rozmýšľajú aj o spoločných výletoch na Devín, Zobor či Urpín.

Rozdiel v číslach

Včera krátko pred šiestou hodinou bolo do štrajku registrovaných takmer 12-tisíc učiteľov z vyše osemsto škôl. I keď podľa ministerstva školstva počet škôl zapojených do štrajku klesá, Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) tvrdí opak. Na ich webovej stránke učitelia a školy registrované do štrajku neustále pribúdajú. „Ozvali sa nám napríklad kolegovia z Košíc, ktorí od štvrtka zatvoria školy,“ povedala členka ISU Jana Ftáčnik Pastorková.

Kým iniciatívni učitelia tvrdili, že v pondelok bolo úplne zatvorených 301 škôl z celkovo vyše 750 štrajkujúcich, rezort školstva hovoril o 179 zavretých školách. „Ministerstvo školstva získava čísla z výpisov zo zdravotných poisťovní, ale učitelia majú nárok nahlásiť sa v poisťovniach do ôsmich dní. Mnohí z nás tak ešte nemali čas urobiť, a preto ministerstvo získalo toto nižšie číslo,“ vysvetlila Pastorková. Učitelia zapojení do štrajku sa musia do poisťovní nahlásiť ako samoplatcovia, pretože počas štrajku nemajú nárok na mzdu.