Verejný dlh je už niekoľko rokov v Európe jednou z top tém. Hospodárska kríza spred piatich rokov nám nafúkla štátnu sekeru, a preto vláda schválila dlhovú brzdu, ktorá sa ho snaží okresať. Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko pre HN zbilancoval, do akej miery je úspešná.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej poslednej správe píše, že vláda znižuje dlh najmä jednorazovými opatreniami, ako je otváranie druhého piliera či privatizácia. Chýbajú teda systémové zmeny? Ako by mali vyzerať?
V rokoch 2014 a 2015 mali na zníženie dlhu významný vplyv jednorazové opatrenia, ale urobili sa aj trvalé opatrenia. Jednorazové opatrenia nie sú len príjmy z druhého piliera, ale aj z privatizácie či zisky z dividend. Sú však úplne v poriadku, vlády ich vždy využívali. Nezlepšujú ale čisté bohatstvo krajiny, čo je dôležitý ukazovateľ pri našom hodnotení vývoja verejných financií. Ďalším ich problémom je, že nie sú k dispozícií donekonečna. Na budúci rok by už mal klesnúť dlh vďaka nižšiemu deficitu.
Kde sú teda ďalšie cesty? Aké sú podľa vás najúčinnejšie trvalé opatrenia?
Viacerá trvalé opatrenia sa už urobili. Napríklad dôchodková reforma, zvýšila sa efektivita výberu daní, pozitíva priniesol boj proti podvodom na DPH, zvýšil sa aj príjem z daní právnických a fyzických osôb. No stále...
Zostáva vám 85% na dočítanie.