Smer-SD dokázal využiť chyby pravicových strán a prevziať iniciatívu, logika politického vývoja však hovorí, že časom opäť zosilnie ponuka pravicovej alternatívy. V tejto chvíli ale pravicoví politici skôr taktizujú a preskupujú svoje rady, s výraznou programovou ponukou zatiaľ nikto neprišiel.
„Uverili by ste mi, keby som povedal, že ma nesvrbia?“ odpovedal v diskusnej relácii TABLET.TV Politika Tu a teraz dvojnásobný expremiér, v súčasnosti nezávislý poslanec Mikuláš Dzurinda na otázku, či ho po rokoch, keď sa prioritne venuje zahraničnej politike, nesvrbia dlane pri pohľade na domáci politický vývoj.
„Samozrejme, že mi Slovensko nie je ľahostajné. Mám politiku rád. Je potrebná vízia a projekt, treba vedieť, ale to remeslo treba mať aj rád. Politika nie je len o tom, že chcem získať päť percent, dostať sa do parlamentu a potom sa tam predvádzať,“ povedal s tým, že politika by nemala byť len snahou získať moc, alebo zosúlaďovať záujmy rôznych skupín v spoločnosti.
„Pre mňa bola politika vždy vášňou preto, lebo som chcel meniť veci. Svet nestojí, svet sa hýbe. Čo platilo včera, nebude platiť zajtra,“ poznamenal Dzurinda s tým, že Slovensko počas vlád Smeru-SD stagnuje.
„Rastú problémy v politickej strane Smer-SD a očakávam, že budú rásť naďalej. Stáva sa im to, čo sa stalo aj nám. Moc psuje, kazí. A na druhej strane, nevidím výsledky. Nevidím žiadne zmeny, žiadne investície. To ticho ma deprimuje. Lebo ten, kto stojí, pomaly upadá,“ vyhlásil Dzurinda. Ak by bola pravica akcieschopnejšia, vedela by podľa neho dostať ľavicovú vládu pod výrazný tlak. V tejto chvíli sú však samotné pravicové subjekty v komplikovanej situácii.
„Zatiaľ tu prebieha niečo ako politický inžiniering. Kto s kým, aký priestor je voľný, kam by som mohol vstúpiť, s kým by sme to mohli alebo nemohli dokázať. Kde by som sa mohol ukotviť, keď jedna strana doznieva a druhá sa rodí. Skôr mi to pripomína mechaniku moci, ako programovú a politickú víziu,“ vyhlásil Dzurinda. „Zatiaľ nevidím to kyvadlo bližšie k stredovej polohe, aby to už mohlo prevážiť na druhú stranu,“ poznamenal na margo aktuálnych šancí pravice prevziať iniciatívu.
Dodal, že pred desiatimi rokmi, na oslavách päťdesiatky bývalého poľského prezidenta, mu Aleksander Kwasniewski povedal, aby pomohol stvoriť na Slovensku ľavicu.
Nedávno poľský exprezident oslavoval šesťdesiatku. „Mal som chuť mu zavolať, aby teraz on pomohol stvoriť na Slovensku pravicu,“ poznamenal Dzurinda. „Je to normálny, prirodzený cyklický vývoj. Tým, ako sme sa hašterili, rozdrobovali, ako dlho sme vládli, ponúkali sme priestor súperovi naľavo, aby si uvedomil naše slabiny a začal budovať alternatívu,“ uzavrel.
V relácii hodnotil aj aktuálnu situáciu na Ukrajine. „Domnievam sa, že situácia je stále vážna. Ale je veľa dôvodov na to, aby som mohol povedať, že je nádej. Ak vydržíme v pevných principiálnych postojoch a na druhej strane budeme šikovní v rokovaniach, domnievam sa, že Ukrajina by sa mohla vyvíjať síce pomaly, ale pozitívne. Ukrajinci sa rozhodli. Rozhodli sa patriť do nášho spoločenstva. Uvedomujú si, že Európska únia nie je raj na zemi, ale že pre nich nie je lepšia alternatíva,“ vyhlásil Dzurinda.
Dodal, že podľa jeho osobného názoru by Slovensko ani Ukrajina nemali robiť protiruskú politiku. Je však presvedčený, že Ukrajina môže smerovať do Európskej únie a zároveň mať konsolidované vzťahy s východným susedom.
„Keď budeme pevní a vytrvalí, ale zároveň priateľskí voči Rusku, myslím si, že sa to podariť môže. Aj keď Ukrajina je ťažký príbeh,“ povedal Dzurinda. Dodal, že aj keď Slovensko nikdy nebolo v takej komplikovanej situácii ako dnes Ukrajina, tiež bolo v 90. rokoch na rázcestí a jeho ďalší vývoj sa dá pokladať za úspešný.